Це відео не доступне.
Перепрошуємо.
.pod lampou o zázrakoch fyziky: Najzaujímavejší experiment histórie
Вставка
- Опубліковано 18 сер 2024
- Ako vyzerá dvojštrbinový experiment? Čo nám hovorí o hmote? Sú častice v skutočnosti vlny? Aké vlny? Akej povahy je potom celý pozorovateľný svet?
hosť: Martin Mojžiš
.týždeň nájdete aj na
webe: www.tyzden.sk
Facebooku: / tyzden.sk
Instagrame: / tyzden.sk
Naše podcasty si môžete vypočuť tu: www.tyzden.sk/...
Musím smeknout jak krásně to Pan profesor Martin dokáže vysvětlit miluju každou jeho přednášku a tímto by jsem ho rád i pozdravil. Martin z Plzně
Ještě nejsme ani v polovině a už se mi kouří z hlavy, a stejně nevím nic, ale přesto děkuji za, jako vždy, zajímavý pořad
Dobrý den pánové 🌞💕😁
Děkujeme za velmi zajímavý dialog
Už před lety jsem s velkým zájmem poslouchala vaše pořady pod lampou, každý váš pořad jako by byly pro mne narozeniny.
Přeji vám vše nejlepší a nejkrásnější 🎉❤💌🥳
Pánové, jste skvělí a moc vám děkuju.
Veľmi zrozumiteľný výklad experimentu. Priznám sa, že som nerozumel, prečo sa experiment nepáči pánovi Mojžišovi.
Vau tak toto bola pecka! Dakujeme.
"Ale počkaj, psí, nepsí..." 😂 STE MACHRI, PÁNI, VĎAKA :))
45:30
Keď sa skladáme aj my ľudia z elektronóv a protonov repsektive častíc tak teda vlastne my ľudia ako zhluk častíc robíme experimneti sami na sebe. Že vlastne všetci sme všetko všade...? Trošku sa mi z toho zavarili častice v mozgu 🙂 Výborná lampa ako vždy. Ďakujem
Jsme moc velcí na to , aby se na nás projevily kvantové jevy
Ja myslím že tento diel by si zaslúžil ďalší remix na štýl Naraz Teraz. Vývoj smradu 😂 , top.
Výborné ako vždy. K filozofii a kvantovej fyzike: existujú zaujímavé články o rôznych interpretáciách kvantovej fyziky, výborný článok napísal Hilary Putnam: "A philosopher looks at quantum mechanics (again)". Nemôžem dať link, lebo UA-cam mi potom maže príspevky, ale dá sa vyguglovať aj pdf. Putnam veľmi dobre zanalyzoval 4 skupiny interpretácií a napríklad argumentuje proti many worlds interpretation.
Čau Peťo, to je výborný článok. Ináč "many worlds interpretation" je najbutálnejšie porušenie Occamovej britvy aké poznám. 🙂
Top
36:13 -Dobre, ale tak potom musí ísť inak. -Musí ísť inak alebo sa tam musí dostať nejako inak než ísť. ❤
No nemusí. Predstav si že si ten fotón. Ideš rýchlosťou svetla čo znamená že keď niekam ideš hocikde vo vesmíre tak si tam hneď. Hneď znamená že všetko okolo teba stojí keďže ideš rýchlosťou svetla.
Takže to je len v našom pomalom vnímaní tak videné že všetko musí niejako ísť.
@@bububu12345 to co pises je uplna kravina. Ideš rýchlosťou svetla čo znamená že keď niekam ideš hocikde vo vesmíre tak si tam hneď - vazne? a nie je rychlost svetla cca 300 000 km/s? a svetlu z hviezd trva miliony rokov cestovania vesmirom, hm?
super!
" ...to sú že súčasní blázni. " zasmial som sa.
super
Ahoj Marin, zdravím Ťa po dlhých rokoch. Z .týždňa som odišiel po referende o rodine, ale to nesúvisí s danou témou a Lampu pozerám ďalej, hlavne vedecké debaty. Ste fakt dobrí a som rád, že máte aj následovníkov v lampe (Norbert a Samuel). Moja odpoveď je na dlhšie, teraz a tu len veľmi stručne: Dvojštrbinový experiment je viacmenej popularizačná záležitosť. Popularizátori vedy ako Ty a pán Grygar sa pohybujú vždy na tenkom ľade: vždy musia zjednodušovať a zjednodušenie može stratiť niečo z podstaty. Potom sa takého zjednodušenia chytia rôzni amatéri a odvodia z toho niečo, čo by nedostali, keby sa to nezjednodušilo. Taký mám pocit z Tvojej reakcie na mňa, že ja som ten človek, ktorý svoje názory odvodil zo zjednodušenia. Rozumiem takému postoju, ale nie je to môj prípad. Som nielen amatérsky filozof, ale aj profesionálny informatik a mám niečo málo aj odpublikované (jeden článok aj v pomerne dobrom matematickom časopise). Problematike rozumiem na dosť dobrej úrovni a viem odlíšiť zjednodušenie od postaty v mnohých veciach aj vo fyzike. Nemám vo fyzike formálne vzdelanie, ale tieto veci som preberal s kolegami na Prírodovede v Olomouci (už tam účím len externe), pod nami sú kvantoví optici a na našom poschodí informatici a matematici. O tejto téme už debatujem skoro 20 rokov aj s Peťom Jedličkom, ktorý už u Vás tuším aj bol.
1. Schrodingerova rovnica a Feynmanov drahový integral nie sú inými intepretáciami kvantovej fyziky. Sú to len iné rovnice (matematicky ekvivalentné), ktoré dávajú tie isté vysledky. Je to len iná formulácia, nie iná interpetácia. Aj jedna aj druhá potrebujú interpretáciu. Nie v zmysle, čo znamená ktoré písmeno v rovnici (to tam je fakt iné), ale v zmysle Štefanovej otázky: tak ako to teda je? Kde vlastne ten elektrón je? Ako sa teda dostane z A do B?
2. Nie je to ani len môj a ani len pocit, že interpetácia kvantovej mechaniky nepatrí do fyziky ale do filozofie.
a., píšu o tom nielen filozofi (na ktorých máš dosť nepekný názor a myslím, že neoprávnene) ale aj mnohí fyzici, je to celá oblasť
b., nie je to pocit, sú k tomu seriózne argumenty. Veľa z nich spomenul aj Štefan teraz aj v iných lampách, akurát si ho odbyl s tým, aby sa nepýtal. Štefan nie je tak funovaný vo filozofii a preto netrval ani na otázkach, ani na dôsledkoch, ani nevedel postrehnúť rozpory v niektorých Tvojich tvrdeniach. Toto všetko by skutočný filozof vedel, možno aj na laickej úrovni aby tomu porozumeli diváci.
c., detaily si buď nechám na nejaký článok (teraz ešte pracujem na článkoch o AI, tiež tam bude aj filozofia aj informatika a prrávne dôsledky vyplývajúce z filozofie) , ale myslím, že by nebolo odveci dať lampu aj o vzťahu filozofie a fyziky (prírodnej vedy), kde bude fyzik a filozof (taký filozof, ktorý sa zaoberá metodológiou prírodných vied). Myslím, že ste Ty a pán Černý, trošku filozofiu v očiach divákov poškodili. Stálo by za to po rokoch urbiť nejakú "reštitúciu" 🙂
3. Súhlasím, že to nie je najkrajší experiment. Pre mňa sú v kantovej mechanike najkrajším experimentom "entanglované častice". Tam sa dá popísať viacero vecí, ako napríklad lokálnosť, časová kauzalita. K tým Bellovým nerovnostiam a k vyvráteniu skrytých parametrov si zabudol na jedno drobné slovíčko: "lokálne". Lenže lokálnosť práve patrí do obasti interpetácie kvantovej fyziky a dá sa to popísať práve pri entanglovaných časticiach, kde lokálnosť nie je tak úplne jasná. Dá sa to vysvetliť aj laicky.
Teším sa na ďalšiu lampu o praktickom použití kvantovej fyziky. Skús tam prosím Ťa laicky vysvetliť, prečo fyzika nemusí trápiť otázka interpetácie a prečo sa bez nej zaobíde. Spomínal si to už s pánom Černým pred rokmi, ale len v náznakoch. Stálo by tom za podrobnejšie vysvetlenie laickému obecenstvu 🙂.
Pekný večer, zdravím z Olomouca a rád si s Tebou pofilozofujem niekedy pri pive.
je velmi prevelmi zarazajuce a negativne, ze tejto krasnej uzasnej cisto vedeckej teme opakovane online zaznelo meno juraj macko. to by sa uz nemalo stavat v buducnosti
Eh, filozofia a veda nemá nic spolocne. Nie je nic filozoficke na elementarnych casticiach. Filozofia je ludsky vymysel, elektron na filozofa zvysoka kasle 😊
@@JanSzedlak elektrón kašle aj na fyzika, pristane si náhodne kam chce a neprezradí mu, ako sa tam dostal. ;-)
@@jurajmacko2392 👍
@@JanSzedlak jednoznacne. napriek tomu sa uz starocia objavi nejaky "" filozof"' ktory by chcel do toho nejako zatiahnut vsakovake nabozenske pseudo-interpretacie. otazkou zostava ci takyto jurajo-mackovia su produktom genetickeho razenia alebo je to skor nasledok indokrinacie z okolia
Nerozumiem tejto veci - ak chcem prakticky vykonať tento experiment, potrebujem “získať” elektrón ktorý umiestnim do toho priestoru. Ako ho dokážem získať a umiestniť tam, keď ho neviem nájsť a chytiť nakoľko neviem kde je, poznám len pravdepodobnosti kde sa nachádza.
dobre počúvaj, nie je to experiment
1:37:12 naj. len skutocny vedec vie co nevie. a prizna si to. to je rozdiel od vsetko-vediacich "mudrcov"
everything everywhere all at once... host to vysvetluje ako pre sedlaka, skvela praca
Zdravím, dajte prosím tie zložitejšie aplikačné témy nech si rozšírime obzory aj ak to nebude uplne idealne.
33:59 dobre sa pýtame? Teraz som ešte ten študent 😂😂😂
A co téma Významní fyzici/matematici na Slovensku?
doporucujem k tomuto pozriet aj prednasku prof. P. Kulhánek: Jak měřit a nezabít [Fyz. čtvrtek, FEL ČVUT]
Treba si len uvedomit, ze treba oddelit stav a hmotnu podstatu
mne sa strasne paci jak sa s tym trapi ten modetator, to je skvele
na svojom blogu na postoji mám k tomuto čerstvé články ako odpoveď Martinovi Mojžišovi. Nemôžem tu dať link, youtube to nejako maže (ako Peťovi Jedličkovi).
V tomto prípade musím súhlasiť so Sheldonom Cooperom, ktorý tvrdí, že definícia dvojštrbinového experimentu by bol " fajn potisk na tričko" .....
👌❤srdcovky
Pavel Krtouš: Kvantová intuice (MFF-FJDP 27.4.2023)
LLionTV
Richard Feynman, jeden z naj géniov, akí kedy žili.
no konecne
Spravte prosím o Higgsovom bozóne.
Závery fyzikálnych experimentov môžu byť správne, alebo chybné. Ponúkam dva správne závery pre dva fyzikálne experimenty, ktoré fyzici interpretujú chybne (nepravdivo).
1.) Správny záver pre “Youngov 2-štrbinový experiment so svetlom”.
Ak interferenčné obrazy vytvorené na zadnej stene 2-štrbinovej komory,
aké vytvárajú dve interferujúce, svetelné vlny, ktoré vznikli prechodom svetla cez dve štrbiny v prednej stene 2-štrbinovej komory,
sú podobné interferenčným obrazom vytvoreným na zadnej stene 2-štrbinovej komory,
aké vytvárajú dve interferujúce, vodné vlny, ktoré vznikli prechodom vody cez dve štrbiny v prednej stene 2-štrbinovej komory,
potom tieto podobnosti 2 interferenčných obrazov sú dôkazom časticovej povahy fotónov.
Lebo, ak dve svetelné vlny (vytvorené prechodom svetla cez dve štrbiny) sa správajú rovnako, resp. podobne, ako dve vodné vlny (vytvorené prechodom vody cez dve štrbiny),
čoho dôkazom je rovnakosť, resp. podobnosť, ich interferenčných obrazov,
potom tento Youngov, 2-štrbinový experiment so svetlom dokazuje rovnaký základ svetelných vĺn, aký majú vodné vlny (resp. akékoľvek iné, kvapalné vlny).
A keďže vodné vlny majú nespochybnitelný, hmotný, resp. časticový, základ (ktorý tvoria častice hmoty s názvom “molekuly vody”), preto aj svetelné vlny majú nespochybnitelný, hmotný, resp. časticový, základ (ktorý tvoria častice hmoty s názvom “fotóny”).
2.) Správny záver pre “2-štrbinový experiment s elektrónmi”.
(Ktorý je v zjavnom rozpore s “Feynmanovým, myšlienkovým experimentom”.)
Ak interferenčné obrazy vytvorené na zadnej stene 2-štrbinovej komory,
aké vytvárajú dve interferujúce, elektrónové vlny, ktoré vznikli prechodom obrovského množstva elektrónov cez dve štrbiny v prednej stene 2-štrbinovej komory (keďže prechod jedného elektróna cez dve štrbiny naraz nie je reálne uskutočnitelný),
sú podobné interferenčným obrazom vytvoreným na zadnej stene 2-štrbinovej komory,
aké vytvárajú dve interferujúce, vodné vlny, ktoré vznikli prechodom vody cez dve štrbiny v prednej stene 2-štrbinovej komory,
potom tieto podobnosti 2 interferenčných obrazov sú dôkazom časticovej povahy elektrónov.
Lebo, ak dve elektrónové vlny (vytvorené prechodom elektrónov cez dve štrbiny) sa správajú rovnako, resp. podobne, ako dve vodné vlny (vytvorené prechodom vody cez dve štrbiny),
čoho dôkazom je rovnakosť, resp. podobnosť, ich interferenčných obrazov,
potom tento 2-štrbinový experiment realizovaný s elektrónmi dokazuje rovnaký základ elektrónových vĺn, aký majú vodné vlny (či akékoľvek iné vlny, kvapalné, plynové, svetelné).
A keďže vodné vlny majú nespochybnitelný, hmotný, resp. časticový, základ (ktorý tvoria častice hmoty s názvom “molekuly vody”), preto aj elektrónové vlny majú nespochybnitelný, hmotný, resp. časticový, základ (ktorý tvoria častice hmoty s názvom “elektróny”).
Inými slovami, 2-štrbinový experiment vyvracia novú, iracionálnu teóriu fyzikov “elektróny sú vlny”, a dokazuje platnosť starej, racionálnej teórie “elektróny sú guličky”.
Tak, ako anglický lekár Thomas Young (1773-1829) nedokázal “vystreliť” iba 1 fotón (dokázal “vystreliť” iba svetlo, t.j. veľký súbor fotónov, ktoré prechodom cez 2 štrbiny vytvárajú 2 vlny, ktoré navzájom interferujú, a na zadnej stene komory vytvárajú interferenčný obraz, ktorý sa podobá na obraz interferujúcich, hladinových vĺn),
resp., tak, ako “rybári” nedokážu “vystreliť” iba 1 molekulu vody (dokážu “vystreliť” iba vodu, t.j. veľký súbor molekúl vody, ktoré prechodom cez 2 štrbiny vytvárajú 2 vlny, ktoré interferujú, a na zadnej stene komory vytvárajú obraz interferujúcich, hladinových vĺn),
tak rovnako, ani Richard P. Feynman (1918-1988) nedokázal “vystreliť” iba jeden elektrón (dokázal vytvoriť len myšlienkový experiment, v ktorom vysvetluje “na základe jeho vedomostí o kvantovej fyzike” čo by sa dialo počas 2-štrbinového experimenta, v ktorom by sa fyzikom podarilo vystreliť 1 elektrón, a nasmerovať ho na 2-štrbinovú komoru).
No ja si dovolím tento nerealistický, myšlienkový experiment “nositeľa Nobelovej ceny za fyziku 1965” doplniť o moju realistickú, úvahu: “ Nedá sa vystreliť 1 elektrón !!! “
Dá sa vystreliť iba veľký súbor elektrónov, z ktorého časť by prešla cez 2 štrbiny, za ktorými by vznikli 2 elektrónové vlny, ktoré by interferovali, a na zadnej stene komory by vytvorili interferenčný obraz, ktorý by pripomínal obraz, aký vytvárajú 2 interferujúce, hladinové vlny.
Lebo vlny (hladinové, svetelné, či elektrónové) “nikdy nevytvára iba jedna častica”, ako napr. 1 molekula vody, 1 fotón, či 1 elektrón, ako to zavádzajúco (zjavno nepravdivo) šíria fyzici.
A preto jediným racionálnym záverom 2-štrbinového experimenta je záver, že tento experiment “nedokazuje vlnovú podstatu jednotlivých častíc” (jednotlivých fotónov, elektrónov, či molekúl vody), ako to chybne (nepravdivo) šíria fyzici, ale dokazuje iba a len
1.) mnoho časticovú podstatu vodných vĺn (iba veľké množstvá molekúl vody v pohybe dokážu vytvárať vodné vlny),
2.) mnoho časticovú podstatu svetlných vĺn (iba veľké množstvá fotónov v pohybe dokážu vytvárať svetelné vlny, a interakciou dvoch svetelných vĺn interferenčné obrazy podobné interferenčným obrazom, aké vytvárajú dve interferujúce, hladinové vlny), a
3.) mnoho časticovú podtstatu elektrónových vĺn (iba veľké množstvá elektrónov v pohybe dokážu vytvárať elektrónové vlny, a interferenciou dvoch elektrónových vĺn interferenčné obrazy podobné interferenčným obrazom, aké vytvárajú dve interferujúce, hladinové vlny, alebo dve interferujúce, fotónové vlny).
A teóriu fyzikov “o existencii jedno časticových, elektrónových vĺn” (v rámci ktorej fyzici opisujú elektróny pomocou nezmyselnej, Schrodingerovej rovnice, ktorá hlása zjavný nezmysel “elektróny sa nikde nenachádzajú, dokým nespravíme meranie”, pričom fyzici nevedia povedať, čo je to meranie) považujem len za jednu iracionálnu, fyzikálnu teóriu z veľkého množstva iracionálnych, fyzikálnych teórií.
A som presvedčený, že táto zjavno iracionálna teória bude v budúcnosti opeť nahradená racionálnou teóriou “elektróny sú hmotné častice” (resp. “malé guličky”).
A za najracionálnejšiu vetu vytvorenú vrámci kvantovej mechanike považujem vetu: ”Kvantovej mechanike nikto nerozumie.”
brilantní úvaha, díky za počteníčko.
trvzení ..."doplniť o moju realistickú, úvahu: “ Nedá sa vystreliť 1 elektrón !!! “ ... jste vzal odkud
Nebudu tady hloupě převyprávět populárně-naučnou přednášku prof. Kulhánka zde na YT ( Jak měřit a nezabít, resp. Kvantové jevy ve vesmíru. Ale už i stařičký film "Kodaňská interpretace" to obsahuje) jen zmíním elementární myšlenku: nemůžeme přenášet naše intuitivní postupy myšlení z "makro"světa na oblast kvantové fyziky. Tam platí úplně jiné zákonitosti, především neplatí komutativní zákon. Ergo příklad s vodními vlnami nelze PRINCIPIÁLNĚ přenášet do tohoto SUBATOMÁRNÍHO světa.
Mojžíš v 7¨řekl: Schroding.rovnice NENÍ vlnová rovnice (jak je známe z makrosvěta), jen se jí podobá!...
lze tedy prohlásit, že kvantová funkce je "oblak pravděpodobnosti" ...?
Ak umiestnením "kamery" do štrbiny zmeníme výsledok merania na "nejaký iný", prečo to isté neplatí o tej zadnej stene, ktorá je tiež detektorom? Prečo pri nej je výsledkom práve ten ukazovaný obrazec?
Pretoze detektor je za strbinami, nie pred nimi.
A sice fakt, ved to spominali 👍
Tam na tej urovni to detekujeme. Uz sa nepytame, co je za poslednym detektorom.
@@dado304 to tiez nie je pravda. detektor sposobi kolaps vlnovej funkcie a vsetko "za detektorom", teda ak by detektor prepustal elektrony tak sa uz VZDY budu spravat tie konkretene castice ako "mala gulicka" a nie ako "vlna"
Nie, je jedno či je detektor za alebo pred štrbinou. Podstata je, že na poslednom tienitku/detektore nedostanem informáciu ktorou štrbinou sa tam elektrón/atóm dostal.
Najlepšie diskusie v podani týchto dvoch pánov
Neviem si pomoct ked clovek aspon rozumie interpretacii aj ked sa elektron neda lokalizovat... Naco sa to vysvetluje lajikom...😂Aj ludia co sa snazia pochopit zaklady kvantovky... Tvrdia ze tomu nerozumeju.. nedavam tomu ani ucel ani pricinu... Nechat to tak... Ja nerozumiem ani fyzike... Ale ak sa mozem opytat.... Ak nevieme polohu elektronu ako ho vieme cez strbiny vystrelit ked nevieme kde je a ako ho tym padom nalozit do zasobniku aby sme ho vystrelily🤭eletron je chobotnica ktora sa strka dierou vsade😂 sprava sa ako vlna s viacerimy chvostami zato obalamuti stuk😊
Ja som nasiel toto video, ktore moze pomoct pochopit o com sa snazia tito pani diskutovat. I ked nechapem, preco pan Hrib sa snazi az tedaz ucit Fyziku? Napriek tomu ho za to chvalim. Nikdy nie je neskoro.
V tomto videu je pekne spomenute, ze ked je nieco v krabici, do ktorej nevidime, tak mozeme len predpokladat pravdepodobnost, ze kde sa dany predmet nachadza. Tak ako je to s elektronom.
Tu je to video:
ua-cam.com/video/QeUMFo8sODk/v-deo.html
Štefan Hríb sa narodil 9. januára 1965 v Bratislave a vyrastal v bratislavskej Petržalke. V rokoch 1979 - 1983 študoval na gymnáziu, potom v rokoch 1984 - 1988 na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, odbor mikroelektronika. Po skončení školy pracoval tri roky ako výskumný pracovník v Elektrotechnickom ústave Slovenskej akadémie vied
Nemalo by sa čítať fajnmen namiesto fejnman?
malo. aspoň on sám si tak hovoril. žiaľ, na Slovensku je ale rozšírený zlozvyk čítať to tak, ako to čítal Mojžiš...
fajnmn
čiže všetku akože "skutočnosť" si vymýšľame....vnímame to čo si vieme predstaviť
Pan Mojžiš je skvělý a trpělivý, ale toho moderátora bych vyměnil. Vždyť ho nenechal domluvit jedinou větu, naprosto výklad rozbíjel, totálně.
Myslim, ze do tej diskrepancie QM a klasickeho merania treba zahrnut VAZBY. (a tych je neurekom)
Ako vyzera Schrodingerova funkcia pre MILIARDY viazanych atomov v nejakej makroskopickej gulicke ?
Zrejme na nerozoznanie od jej klasickeho popisu...
No, a teraz, že... takto, možno od veci otázka, ale ako fyzici vedia, že ten elektrón nie je na "konkrétnom mieste" (resp. všade a nikde), kým neprebehne meranie? A nezaobišli by sme sa bez tej Schrodingerovej rovnice? Lepšie povedané, čo bolo iné pred ňou a je iné teraz? A aké údaje sa do nej zadávajú, keď nevieme bez merania určiť polohu/stav/funkciu tejto častice? 😆
Vedia to z rovnic. Najdi si lampu, kde riesia schrodingerovu rovnicu.
Vďaka,moja chyba,že som preskočila Lampu o Schrodingerovi ,ale už som sa nevedela dočkať,že čo bude ten najzaujímavejší experiment 😊
Prvá otázka nie je zodpovedaná ani tu, ani v žiadnej zo starších lámp a jedná sa o kľúčovú otázku: Ako môže fyzik tvrdiť, že to je tak a tak bez merania? Resp. ako môže tvrdiť, že pred meraním to nemá nejakú vlastnosť a má ju len pri meraní? Ako môže tvrdiť čokoľvek bez merania? (Má polohu, nemá polohu, existuje vlna, neexistuje vlna...).
@@jurajmacko2392 pretoze matematika. matematika funguje aj uplne bez fyzikalneho merania/experimentu. priklad: 1000 jablk + 1000 jablk matematicky vyjde ako 2000 jablk. To ale neznamena, ze ty fyzicky musis mat pri sebe 2000 jablk a po jednom ich pocitat, aby si si bol 100% isty vysledkom. plus, moze to tvrdit, netusim ci si pozeral tu istu lampu ako ja, ale ved cela tato lampa je o dvojstrbine. to je prave ten experiment, pred meranim sa elektron sparava inak ako p[o merani a je to dokonale podlozene vzorcami. netusim preco pise, ze nie je zodpovedana otazka, ved cela tato lampa je o tom.
@@JanSzedlak matematika nie je empirická veda, tam nepotrebujeme nič merať. Tam máme predpoklad a logický úsudok. Vo fyzike potrebuheme merať. Povedať, že čo sa deje s elektrónom pred meraním fyzik nemôže, nevie. Fyzik vie len na základe merania. Fyzik overuje nejaký výrok tak, že podrobuje alternativne hypotézy meraniu a podľa vysledku merania jednu vylúči a inú prijme. Otazka znie: akým meraním zistím ako sa elektrón chová keď ho nemeriam? Tá otázka je sama o sebe rozporná. A inú možnosť ako meranie fyzik v metodologii nemá. V kvantovej fyzike platí pravidlo: Shut up and calculate= počítaj a drž hubu = počítaj psí ale neinterpretuj ho. Drž hubu o tom, či tam elektrón je alebo nie je a ako tam prípadne je. Fyzika na to neodpovedá. Može to ale analyzovať filozofia.
Mám racionálne pochybnosti, ktoré fyzici buď nevidia, alebo o nich zbabelo mlčia.
Martin Mojžiš šíri súverénnym spôsobom (t.j. bez akýchkoľvek pochybností) 2 názory (predpokladám, že ide o všeobecne akceptované názory), ktorými sú 1.) fyzici už dokážu vyrobiť aj také zariadenie, ktoré dokáže vystrelovať jednotlivé elektróny, a 2.) fyzici už dokážu vyrobiť aj také zariadenie, ktoré dokáže detekovať jednotlivé elektróny.
No ja považujem tieto 2 názory šírené fyzikmi za nepravdivé, lebo podľa mňa sú elektróny tak malé častice hmoty (podľa niektorých fyzikov to sú “vlny”, podľa iných fyzikov “niekedy vlny a niekedy častice”, a podľa iných fyzikov “ani vlny, ani častice”), že ich nedokážeme 1.) ani pozorovať, 2.) ani jednotlivo vyrábať, 3.) ani jednotlivo izolovať, 4.) ani jednotlivo vystrelovať, a 5.) ani jednotlivo detekovať.
Inými slovami, fyzici nemajú k dispozícii 1.) ani “elektrónovú pušku” (t.j. pušku kaliberu 1 elektrón, ktorá by dokázala vystrelovať jednotlivé elektróny), a 2.) ani “elektrónovú lapačbu” (t.j. detektor, ktorý by dokázal registrovať príchody, či prechody, jednotlivých elektrónov).
A, ak Martin Mojžiš šíri informáciu, že fyzici sú schopní vystrelovať jednotlivé elektróny, potom šíri, podľa mňa, nepravdivú informáciu. (Bohužiaľ, nie je to jediný prípad, kedy sú fyzici ochotní stadovito akceptovať, a následne aj šíriť, aj nepravdivé informácie.)
Podľa môjho názoru, fyzici dokážu vyžarovať (obrazne povedané “vystrelovať”) len mnoho elektrónov naraz bez presného identifikovania ich počtov.
O vystrelení jedného elektróna sa dá hovoriť iba v myšlienkovom experimente.
No realizovať experiment, ktorý by umožnil potvrdiť, či vyvrátiť, Feynmanovú špekuláciu “čo by sa malo diať po vystrelení 1 elektróna do jednej z dvoch štrbín v rámci 2-štrbinového experimenta realizovaného s 1 elektrónom” považujem za nemožné,
lebo neverím, že existuje prístroj, ktorý by dokázal vystrelovať jednotlivé elektróny.
Existenciu takéhoto prístroja (a teda aj potvrdenie Feynmanovho, myšlienkového experimenta) musí odmietnuť každá, racionálne mysliaca osoba, ktorá pozná, resp. aspoň tuší, technologické možnosti, resp. limity, súčasnej vedy.
Technologický pokrok nepochybne napreduje, no zatiaľ ešte nedosiahol takú úroveň, aby sa dali vystrelovať, či detekovať, aj “jednotlivé elektróny”.
(Ako to suverénnym spôsobom, t.j. bez akýchkoľvek pochybností, šíri Martin Mojžiš.)
Je rozdiel v energiách excitovaného elektrónu a elektrónu s.menšou energiou...záleží na tom ktorý oddelís od hmoty...excitovaný je viac "upotrebiteĺný"...
Zdravim. A ak by aj samotne tienitko bol detektor castic, aky by na nom bol obrazec?
Klasický obraz dvoch čiar bez vlnovej interferencie
@@petersokol3258 to sa mi velmy nezda. Kanon bud striela rovno a bola by tam jedna stopa. Ak striela rovno? Elektrony idu aj tak do strbin po stranach?
Ak kanon striela len po 1ks a nedefinovanym smerom, tak obrazec bude viacmenej rovnomerny. Na toto mame experiment, alebo ?.
Pretoze toto nieje detektor umiestneny v strbine, cize tam nenastava interakcia s niecim.
Chapeme sa?
Chalani, preco si nepripravite nazorne video na strbinovy experiment? Je takych mrte na YT. Vsak Mojzis tusim nevie nakreslit rovnu ciaru. ;)
Ale super, bavil som sa na Hribovych otazkach. Ked on sa to stale snazi pochopit newtonovskou fyzikou.
lebo autorske poplatky, nemozes si davat do svojho programu videa ake ti napadnu.
@@JanSzedlak Ale no. Staci uviest zdroj, vsakze...
@@dado304 nie, zial nestaci :(
@@JanSzedlak Netaraj! Takze vsetci ludia na UA-cam, co pouziju/pustia nejaku cast ineho videa platia tym ludom poplatky? Aj Tazky tyzden napriklad, ked pusti video z youtube v ich relacii?
@@dado304 samozrejme. Uz teraz su naklady na jednu lampu cca 3000 eur.
Zopakujem doteraz nastolené, racionálne otázky, a odpovede na ne. A nastolím nové.
1.) Ako fyzici vedia, že elektrón nie je na "konkrétnom mieste"? (Bez merania.)
2.) Aké údaje fyzici zadávajú do rovnice? (Keď nevedia u 1 elektróna namerať žiadne údaje.)
3.) K čomu je potrebná rovnica, ktorá nepotrebuje žiadne namerané údaje? Inými slovami: Aký je praktický význam Schrodingerovej rovnice?
Tieto 3 racionálne otázky nastolila Andrea Bolcsóová, a doteraz na ne reagoval iba 1 fyzik, ktorý tu vystupuje pod menom Jan Szedlak, ktorý napísal (pod komentárom Andrea Bolcsóová, v 4. odpovedi):
“ Na chovanie elektronu žiadne meranie nepotrebuješ, stačí ti matematicky opis. “
A tento jeho názor (ktorý je podľa mňa nepravdivý) doplnil, resp. zdôvodnil, slovami:
“ Pretože matematika funguje aj uplne bez fyzikalneho merania/experimentu. priklad: 1000 jablk + 1000 jablk matematicky vyjde ako 2000 jablk. “
1.) Moje vysvetlenie, prečo považujem názor fyzikov, ktorý deklaruje Jan Szedlak, za nepravdivý.
Lebo bez pozorovania žiaden fyzik nezistí počet jabĺk, t.j. nenapočíta 1000 jabĺk ani v 1. košíku, a nenapočíta ani 1000 jabĺk v 2. košíku. A bez týchto vstupných údajov (zistených pozorovaním) žiaden fyzik nemôže napísať matematický vzorec 1000 jabĺk + 1000 jabĺk = 2000 jablk.
Inými slovami, tento príklad neslúži ako dôkaz na tvrdenie “ matematika funguje aj uplne bez fyzikalneho merania ”, ale slúži ako dôkaz pre presne opačné tvrdenie “ aj matematické rovnice potrebujú vstupné informácie, ktoré sa nedajú získať inak, ako fyzikálnym meranín “.
2.) Zdá sa, že existujú 2 protichodné pohľady na fyziku:
2.1) Prvý pohľad na fyziku ponúka fyzik, ktorý tu vystupuje pod menom Jan Szedlak:
“ Fyzika je o matematike. Meranie a skúmanie.ber ako doplnok. “
A aj s doplňujúcim, pseudo racionálnym vysvetlením:
“ ked Einstein vypocital dilataciu casu, ako to meral? A takychto prikladov ti najdem desiatky. “
(Zdroj: 8. odpoveď pod komentárom Andrea Bolcsóová).
2.2) Druhý pohľad na fyziku (ktorý zastávam aj ja) je v zjavnom rozpore s tým 1., nakoľko znie:
“ Fyzika je v prvom rade o pozorovaniach. “
A to buď prírodných, alebo experimentálnych (t.j. človekom navodených).
Presnejšie povedané, fyzika je primárne o opisoch pozorovaných, fyzikálnych objektov, ich polôh a pohybov, a ich príčin a dôsledkov, ktoré sú zovšeobecňované do podoby “fyzikálnych zákonov”.
A sekundárne je aj o racionálnych opisoch nepozorovatelných, fyzikálnych objektov, ich polôh a pohybov, a ich príčin a dôsledkov, t.j. “o tvorbe racionálnych, fyzikálnych teórií”.
A matematika, t.j. reč v podobe čísel a vzorcov, slúži len na spresňovania a zjednodušovania:
1.) Pomocou rôzných čísel sa spresňujú počty rôzných (rôzne presných), umelých (t.j. človekom zvolených), fyzikálnych jednotiek (akými sú napr. jednotky vzdialenosti, jednotky trvania, alebo jednotky teploty), ktoré sa nedajú zistiť inak, ako pozorovaním.
2.) Pomocou rôzných vzorcov sa zjednodušujú opisy, resp. zápisy, rôzných, prírodných zákonov.
Inými slovami, matematika (t.j. matematické čísla a matematické vzorce) má slúžiť iba a len:
1.) Na spresňovania opisov pozorovaných objektov, ich polôh a pohybov, a ich príčin a dôlsledkov, ako aj na spresňovania opisov racionálnych teórií (t.j. na spresňovania nepozorovatelných, t.j. iba predpokladaných, fyzikálnych objektov, ich polôh a pohybov, a ich príčin a dôsledkov).
2.) Na zjednodušovania opisov, resp. zápisov, rôzných, prírodných zákonov.
A teda, matematika nemá slúžiť na tvorbu svojvolných, iracionálnych opisov nepozorovatelných elektrónov, či akýchkoľvek iných, subatómových častíc, ako to robia, akceptujú a šíria fyzici.
3.) Nie je pravda, čo to píše (šíri) Jan Szedlak (pod komentárom Andrea Bolcsóová, 4. odpoveď), že 2-štrbinový experiment dokazuje, že pred meraním sa elektrón správa inak, ako po merani.
Tento fyzikmi šírený nezmysel, ktorý tu šíri Jan Szedlak, dokazuje “iba jeden vzorec”, konkrétne Schrodingerom vymyslený vzorec, ktorý nebol vytvorený na základe pozorovania prírody, ale len na základe iracionálneho výmyslu (presnejšie “de Broglieho výmyslu”) “elektróny sú vlny”.
Podľa môjho názoru, veľmi dobre charakterizoval Schrodingerovú rovnicu autor HmmH QQ:
Rovnica vznikla na základe predstavy, ako by to mohlo byť, čiže, je to len model pre matematiku, ktorý môže zbrzdiť vývoj vedy, ak sa to stane dogmou. (Čo sa prejaví tým, že rovnica začne byť vnucovaná cez vzdelávací systém, ako jediná pravda, podobne ako v stredoveku náboženstvo.)
4.) A vlna za vlnou sa valí.
Fyzikmi vymyslený nezmysel “elektrón je vlna” (vrátane Schrodingerom vymyslenej rovnice, ktorá “opisuje elektrón”) je pokračovaním iného, fyzikmi vymysleného nezmyslu “fotón je vlna”.
A oba tieto iracionálne výmysly sú rovnako nezmyselné, ako výmysel fyzikov “rýchlosť plynutia času je relatívna, a závisí od rýchlosti telesa” (vrátane Lorentzovej, transformačnej rovnice), lebo
1.) ani jeden z týchto troch výmyslov fyzikov nebol vytvorený na základe pozorovania prírody (resp. prírodných dejov), a nebol ani potvrdený, resp. aspoň podporený, aspoň 1 prírodným pozorovaním (t.j. neexistuje ani jeden pozorovatelný jav, ktorý by potvrdzoval, resp. aspoň podporoval, tieto výmysly fyzikov), a
2.) ani jeden z týchto troch výmyslov fyzikov nie je racionálnym výmyslom, lebo ani jeden z nich nie je v súlade s platnými, prírodnými zákonmi (t.j. so zákonmi, ktoré boli vytvorené na základe pozorovania prírody).
A preto každá racionálne mysliaca osoba musí akceptovať názor Juraja Macka:
“ Ak fyzik tvrdí, že elektrón je všade, tak kecá. Ak fyzik tvrdí, že elektrón nie je niekde, tiež kecá. “
5.) Fyzici by mali poskytnúť “ aspoň 1 ” racionálny dôvod, prečo akceptovali iracionálnu teóriu.
Fyzici musia poskytnúť aspoň 1 racionálny dôvod, prečo sa rozhodli vytvoriť, akceptovať a šíriť iracionálnu predstavu “elektrón je vlna” a odmietli racionálnu predstavu “elektrón je častica”.
Lebo podobnosť 2 interferenčných obrazov, aké vytvárajú v rámci 2-štrbinového experimenta 1.) interferujúce, hladinové vlny (resp. aj interferujúce, svetelné vlny), a 2.) interferujúce, elektrónové vlny (ktoré vznikli prechodom elektrónového žiarenia cez 2 štrbiny), NIE JE dôkazom, že jednotlivé elektróny sú vlny, ale práve naopak, je dôkazom, že jednotlivé elektróny sú častice.
(Lebo, ak všetky známe vlny sú prejavom konkrétnych častíc v pohybe, potom aj svetelné vlny, ako aj elektrónové vlny, musia byť prejavom nejakých, konkrétnych častíc v pohybe.)
A preto 2-štrbinový experiment NIE JE racionálnym dôvodom 1.) ani na odmietnutie racionálnej teórie “elektróny sú častice”, a 2.) ani na akceptovanie iracionálnej teórie “elektróny sú vlny”.
A, ak fyzici nepoznajú žiaden iný, racionálny dôvod na odôvodnenie ich akceptácie iracionálnej teórie “elektróny sú vlny” (resp. na ich odmietnutie racionálnej teórie “elektróny sú častice”), potom 1.) musia to otvorene priznať, a 2.) musia ukončiť súčasnú akceptáciu iracionálnej teórie “elektróny sú vlny”, ako aj ich akceptáciu Schrodingerovej rovnice. (Keďže Schrodingerová rovnica nie je ničím iným, ako matematickým opisom iracionálnej teórie “elektróny sú vlny”.)
A to z dôvodu, že súčasný, chybný opis elektróna “elektrón je vlna” bol vytvorený len na základe nepravdivého záveru 2-štrbinového experimenta.
200 rokov dekadentnej, teoretickej fyziky stačilo, je čas vrátiť sa ku tvorbe 1.) pravdivých opisov prírody, 2.) pravdivých záverov fyzikálnych experimentov, a 3.) racionálnych teórií (čo sú také teórie, ktoré sú v súlade s platnými, prírodnými zákonmi).
Dobrý matroš😂😂😂😂😂😂😂☹️
Keď meranie zásadným spôsobom ovplyvniť výsledok a keď predtým bol ten elektron alebo foton všade a nikde, s určitou pravdepodobnosťou a keď častice nie sú hmotné guličky, natíska sa filozofická otázka, nie sme vo virtuálnej realite, v akomsi TV vysielaní, iba vo vlnách a z vĺn sme tvorení. Napríklad naše oko je detektor a až keď zmeria alebo detekuje fotón a zásadným spôsobom zmení výsledok, tak prostredníctvom čapíkov a mozgu vytvorí obraz ktorý vidíme a rozumieme mu a je to naša realita, ktorá tam je až keď sa pozrieme. Potom to chceme chytiť a ruka je tiež detektor a zmení častice na hmotné. Guličky dopadnú na receptory ako na zadnú stenu v tom experimente a cítime tvar.
Nie nie sme. Jeden z dokazov, ze nie sme v simulacii je cislo pí.
Mame delovu gulu vystrelime ju z dela ale ta gula sa zmeni na vodnu vlnu, vlna sa vali, vali a tam kde sa dotkne platne sa zase ta vodna vlna zmeni na delovu gulu ..... 😉
to je velmi hlupe a nepresne prirovnanie. konkretne hlupo pouzite slova: mame, vystrelime, zmeni, vlna, vali, dotkne.
@@JanSzedlak je to myslene pre tych ktory sa v tom totalne ztracaju, samozrejme dokonaly opis ani prirovnanie neexistuje. A toto nie priklad pre studentov fyziky samozrejme....
@@hmmtree34 * ktori sa pise s i. zbytocne ich pleties.
@@JanSzedlak ok najdite vhodne slova na to spravanie ktore vykazuje elektron. cize co pouzit namiesto slov: - vytvorime elektron, vypustime elektron, siri sa elektron, dopadne elektron na detektor atd
@@peterectasy2957 vhodne slova nie su. Vhodne su len matematicke opisy a rovnice. Fyzik ak rozumie 100% rovniciam opisujucich stav elektronu tak ziadne slova nepotrebuje.
uz som v dvoch tretinach a este mezaznel pojem kolaps vlnovej funkcie po merani. na co cakate pan mojzis?:)pan hrib, nic proti vam, nech viac hovori majster. nedovolite mu uletiet, co by sa mi zrejme pacilo
😂🤣
suhlasim, v mohych kritickych okamihoch kedy by mojzis mohol povedat viac bol preruseny a zasadnu info sa divaci nedozvedeli. to iste sa stalo aj v predoslych lampach - fyzik Vlado Černý bol preruseny pri analyze vety: castica sa siri ....
chlapci dnes som bol na cintoríne ...nelámte si gebulku
Práve preto to chceme zistiť než tam pôjdeme
Kedy bude Vlado Cerny?!
Videne sice az po roku, ale takto nepripraveneho som p.Mojzisa vo vedeckej lampe este nevidel. Zrejme vdaka nechuti k tomuto experimentu, ktoreho caro tkvie predsa v tom, ze obrazok na tienitku zalezi od toho, ci su zapnute alebo vypnute detektory na strbinach.
No ale on tade nejde...
Kdo???😅😅😅
co je elektricke pole? nevieme vyjadrit? google dictionary: a region around a charged particle or object within which a force would be exerted on other charged particles or objects.
Uzasne vyjadrenie. Co ale presne je ten region around particle? Z coho sa ten region sklada? To bola ta otazka.
@@JanSzedlak Z nicoho sa ten region nesklada. Myslim, ze pan Mojzis mu to aj medzi recou povedal.
@@mirkomudry1411 presne tak. preto to co si sem postol z google dictionary je velmi nepresne.
@@JanSzedlak ako poviete
@@JanSzedlakregión around CHARGED particle! Ak niečo vynechate,neznamená,že je to nepresne! Ak nie je reč o neutríne, čo nie je....
Tak čím vlastne nabíjame elektromobily?...
Nabijackou. ;))
Excitovanými elektrónmi
Stefan hodinu riešiš vec na ktorú tu Martin povedal ze sam nechápe ako to funguje. Ja by som skôr dal otázku ako je možné že cerne vedia zraziť protony v čase a priestore ]presme v case kedy to chceme, keď podľa Martina sa častice "nehybu"
Proton nie je elementarna castica.
Ale kvantová mechanika popisuje aj protón
Robia to veľmi presne veľmi presne elektromagnetiskou silou, čo je rýchlosť svetla mimochodom, a protóny nedokážu urýchliť na rýchlosť svetla, lebo sú hmotné, Einsteinova teória.relativity a E rovná sa č na druhú krát hmotnosť, a dokážu ten malinký rozdiel v rýchlosti počítačovo odhadnúť na.presné miesto. Stačí?
Napriklad uzitie dmt, lsd atd... hmotna podstata je tu, no stav je odrazu kvantovy a myslienky su vsade naraz 😅
Celkom sranda. p. Hrib celkom rozobral pana Mojzisa. Zaujimavym rozporom bolo, ked sa diskutovalo o tom ze kto tomu rozumie (vie ako to funguje na urovni kvantovej fyziky) - ze tomu nerozumie v podstate nikto (a niet sa comu divit). A nasledne pan Mojzis vcelku podrazdene reagoval na Hribovu zvedavost sposobom, ze Hrib tomu nerozumie a Mojzis ano. Citil som sa zvlastne, ze som sa pri tejto diskusii tak casto chichunal. A to bolo na tom to pozitivne.
Pozrite si radšej p. prof. Kulhánka z FEL VUT, lebo títo dvaja, to je ako Pat a Mat. Teda Hríb je Pat aj Mat dohromady a M.M. je vlna.
Já jsem se pobavil 😂
Nemozem si pomoct, ale Mojzis totlane odboci vzdy od otazky a iba sa zamota. Tazko nieco vysvetlovat, ked Hrib nema ani elementarne znalosti na danu temu a prepacte, ale pripadaju mi tie jeho otazky ako zo skolky.
tie jeho otazky su naschval take, pretoze cielom je prilakat novych divakov. nema zmysel, ak by sa tam bavili dvaja vedci/kvatovi fyzici totalne odborne a on tam len sedel a pozeral. prave naopak, Hrib to robi velmi dobre, ze kladie prave take otazky. je ozaj tazke pytat sa spravne otazky a nakopnut tak hosta k vysvetlovaniu na "laickej" urovni. Hrib ma samozrejme ovela viac ako elementarne znalosti na danu temu, pretoze odborne lampy robi kolko, 15 rokov?
@@JanSzedlak Obhajuj si ako chces. Uroven slaba. A zjavne Hrib ziadne znalosti za tych 15r nenabral, kedze sa dokola pyta tie iste elementarity. A ak si si vsimol, uz ani Mojzis nevedel, co ma na to odpovedat, a isiel do vyvrtky.
@@dado304 ja nikoho neobhajujem, iba pisem, co vidim. Mojzis samozrejme vo vyvrtke bol 😊.
@@JanSzedlak Martin "išiel do vývrtky" z jedného dôvodu: naozaj sa veľa vecí týka filozofie a v nej nie je doma tak ako vo fyzike. Štefan dával dobré otázky, ale nevedel na nich trvať, isť do dôsledkov a nevšimol si niektoré rozpory, ktoré hovoril Martin. Martin zase nevedel odpovedať na niektoré otázky a Štefana odpinkával. Ale, človeka, ktorý rozumie aj filozofii, aj fyzike by proste neodpinkal. Všetky tieto veci sa dajú pekne vysvetliť aj na laickej úrovni aj z pohľadu filozofie. Martin aj veľa vecí myslí dobre a snaží sa ich vysvetliť, len ich nevie správne uchopiť, lebo sú už mimo jeho obor fyziky. Niečo aj správne začal, napríklad fyzická realita vs. matematický popis reality, len to nedotiahol do konca ani on, ani Štefan. Martin je práve dôkaz toho, že tieto veci nepatria do fyziky. Lebo čo sa týka fyziky a jej popularizácie, tak je Martin extratrieda. 🙂
@@jurajmacko2392 problem je zial, ze presne ako Martin spominal, neviem kde presne, ze fyzika a filozofia su dva totalne odlosne odbory. Jeden nema vobec nic spolocne s druhym. vesmiru/prirode je uplne jedno ako na to pozera filozof, vesmir sa riadi striktne podla vopred danych fyzikalnych zakonov a nikdy inak.
Veľmi podobná téma, kde sa zaoberajú vplyvom merania na výsledok ua-cam.com/video/_uWe8HjVbsE/v-deo.html
slabe.. bud sme sa za 10 rokov uz niekam posunuli, alebo klesla uroven samotneho ".pod lampou" (v porovnani s existujucou konkurenciou)
S akou konkurenciou? Mozes byt konkretnejsi?
@@JanSzedlak www.youtube.com/@LLionTV
existujú nejaké podcasty Kvantum Ideí, Vedátor... ale Lampa si stále drží vsokú úroveň.
@@jurajmacko2392 popravde Vedator mi vobec nesedi, neviem preco, lampa je co sa tyka tohto TOP. este samozrejme bratia cesi maju Kulhanka a Grygara.