Tokaj (Pohraničné štrikovanie)

Liptovský Esperantský Klub každoročne periodicky poriada niekoľko podujatí, z ktorých jedným je aj nový turistický projekt s názvom „Pohraničné štrikovanie“, ktorý sa začal v roku 2018 s prvou etapou v juho-východnej časti Slovenska - v regióne zvanom Medzibodrožie.
6.-8. septembra 2019 sa konal druhý ročník tohto projektu. Cieľom cyklistického výletu bol svetoznámy vinársky región, ktorý sa nachádza na oboch stranách slovensko-maďarskej hranice - Tokaj.
V piatok sme rýchlikom zo Žiliny a Liptovského Mikuláša dorazili do Slovenského Nového Mesta. Hneď vedľa stanice je malý parčík s pamätníkom a bustou generála Milana Rastislava Štefánika.
Cez most, ktorý je zároveň štátnou hranicou, sme prešli do maďarského mesta Sátoraljaújhely (Šátorálja-Új-Hej), čo v preklade znamená „nové miesto pod stanom“ kvôli neďalekej sopečnej hore Magas hegy (Mסּgסּš Heď) vysokou 514 m, ktorá má tvar stanu. V meste sa narodil známy esperantista, redaktor Lajos KÖKÉNY (Lajoš Kökéň).
Po veľmi strmej asfaltovej ceste sme sa dostali na medzi-stanicu, odkiaľ sme sa na vrchol vyviezli lanovkou. Tam sme potom vyšli ešte na rozhľadňu, z ktorej bol veľmi pekný výhľad na okolie.
Zjazd naspäť dole kopcom bol veľmi rýchly. Po hlavnej ceste sme sa dostali až do malej dedinky Malá Tŕňa, kde sme mali na tri dni zarezervované ubytovanie v reštauračno-ubytovacom zariadení s názvom Kolónia.
Pri večeri sme počas retrospektívy skonštatovali, že prvý deň sme prebicyklovali 22 km.
Na druhý deň ráno sme vyrazili na ďalšiu celodennú jazdu, v rámci ktorej sme zo slovenských prešli na maďarské cyklotrasy. Tie viedli po takmer absolútnej rovine lemovanej malebnou krajinou s vinicami, poliami a lúkami, peknou prírodou a rôznymi turistickými atrakciami a zaujímavosťami. V meste Filkeháza, v ktorom bývajú Rusíni, bol názov maďarčiny napísaný aj ukrajinsky. No a aby to nebolo absolútne dokonalé, došlo aj na problémik v podobe defektu. Šikovný Janko si s tým však vedel hravo poradiť.
Prvým cieľom sobotňajšej trasy bola obec Füzér, nad ktorou sa na kopci týči zrekonštruovaný hrad. Niekoľko kilometrov pred obcou bol hrad na veľkej skale v dohľade viditeľný. Zaujímavá bola návšteva interaktívneho múzea Prírodného parku Nagy Milič (Naď Milič) a bolo príjemné, že sprievodkyňa hovorila - aspoň ako-tak zrozumiteľne po slovensky. Ostatné interaktívne a multimediálne technológie expozície boli už iba v maďarčine.
Pri odchode si niektorí kúpili suveníry ... no a potom sme už pokračovali ďalej cestou na hrad.
Bicykle sme si zamkli na parkovisku a my sme pešo vystúpili na 552 metrov vysoký kopec. Pevnosť Füzér pochádza z 13. storočia. V roku 1676 hrad opustili aj poslední jeho obyvatelia a ľudia okolitých dedín si kamene pevnosti začali rozoberať, čím sa časom premenila na zrúcaninu. Reštaurovanie sa začalo v roku 1977 a teraz je veľká časť zrekonštruovaného hradu zaujímavo vybavená a slúži ako turistická atrakcia. Výhľady na okolie ponúkajú jedny z najkrajších scenérií v Maďarsku.
Z hradu sme pokračovali v ceste do obce Pusztafalu, ktorá sa nachádza na bezprostrednej hranici so Slovenskom. Jediným priechodom je štrková lesná cesta. Tá vedie do slovenskej dediny Brezina. Odtiaľ už boli dobré cesty cez obce Kazimír, Michaľany a Luhyňa do obce Čerhov, kde sme v obecnej vínnej pivnici ochutnali svetovo známe vína z tokajského regiónu.
Pod vedením riaditeľky regionálneho informačného centra sme navštívili nádherne a zaujímavo vybavenú výstavu o tokajskej oblasti. Keď sme sa vrátili Do Malej Tŕne, bola už noc. Sobotňajšia trasa merala 62 km.
V nedeľu sme prešli cez vinice z Malej Tŕne do obce Černochov. Uprostred trasy je moderná vyhliadková veža v tvare obrovského viniča.
Uprostred viníc, pomedzi ktoré cyklotrasa viedla, sme si spravili prestávku, aby sme ochutnali sladké hrozno. Trasa nášho cyklo-presunu pokračovala cez obce Veľká Bara, Malá Bara, Viničky, kde sme prechádzali cez interesantný most... Nasledovala Streda nad Bodrogom a Klin nad Bodrogom, kde sme sa zastavili na mieste, kde sa nachádza najnižšie položený bod Slovenska vo výške 94,3 m.n.m., v ktorého tesnej blízkosti je aj pozoruhodný sakrálny objekt.
Odtiaľ sme si odskočili ešte do obce Borša, kde je prestavaný zámok, v ktorom sa 27. marca 1676 narodil Ferenc Rákóczi. Nedeľňajšiu 37 kilometrovú cyklotrasu sme zakončili v parčíku pri železničnej stanici v Slovenskom Novom Meste. Odtiaľ sme vlakom cestovali najprv do Košíc, no a potom už rovno domov.

[@BajkerTeam]

Super pekne video