Це відео не доступне.
Перепрошуємо.
.pod lampou o zázrakoch fyziky: Ako pán Schrödinger zachránil mačku
Вставка
- Опубліковано 19 сер 2024
- Čo dnes chápeme ako atóm? Sú častice len vlny pravdepodobností? Môže byť niečo naraz na viacerých miestach? Je život mačky závislý od pozorovania?
Hosť: Martin Mojžiš, fyzik
.týždeň nájdete aj na
webe: www.tyzden.sk
Facebooku: / tyzden.sk
Instagrame: / tyzden.sk
Naše podcasty si môžete vypočuť tu: www.tyzden.sk/...
Ďakujem za tie fyzikálne Lampy a aj za "laické" otázky p. Hríba.
Paráda, milujem tieto fyzikálne časti! Ďakujem.
👍
Páni, ste úplne skvelí obaja. A pána Mojžiša by som hneď bral ako fyzikára keby som bol zasa na výške. A to som mal dobrých učiteľov fyziky :) pozdravujem!
Paráda, moc mě to bavilo, ostatně jako každý díl o fyzice. Díky moc pánové
Môj synovec je expert na jadrovú fyziku, doslova génius. On uznáva Mojžiša, je vraj veľmi dobrý.
skvela relacia aj ked sa laik lahko do toho zamota .ale uprimne cim viac by ludia rozmyslali nad vedou - tym menej by riesili nepodstatne veci .
Na margo psi : je to vlnova funkcia a v skratke : pracuje s pravdepodobnostou - co uz statisticky je meratelna velicina ,tym padom
sa da dopracovat aj k minulosti a aj k buducnosti .
Tohle sleduju na NOE tv kanále. Super seriál.
Podla prof. Raka je samotny zaklad uloha a definicia vedomia, ktore je urcujuce pre tento aj kvantovy svet. Meranie je len prejavom vedomia. Fascinujuce,... damy a pani blahozelame vsetkym, ktori sa o tiro veci zaujimaju... Krasny den vsetkym vnimavym.
To vedie k dosledkom o akych hovori Stefan Hrib v diskusii (ked sa nedivam na Martina tak nie je, ale on je, cize to je blbost). Velmi zhruba povedane.
1:27:15 -On je -Neni ❤
konečně další fyzikální lampa!! cant wait
Vdaka.
Par krat sa tam spomina u nasobkov frekvencii v suvislosti s hudbou, ze "ucho ma rado" celociselne nasobky. V skutocosti to nie ze len ma rado ale niektore (2/4/8/atd) vnima to ako rovnaky ton, len o oktavu posunuty. Takze ton C4 ma dvojnasobnu frekvenciu ako C3, stvornasobnu ako C2 atd. V skutocnosti keby sme vynasobili dvoma frekvencie v jednej stope hociakeho songu, tak vsetko v songu bude ladit ako ma - tony, melodia, akordy, vsetko - a nam to bude zniet ako rovnaky song, len jedna stopa bude hrat o oktavu vyssie.
Je super, když na dvouhodinové zajímavé povídání stačí pouze dva "slajdy"...
Vie mi niekto napisat, ako vyzera funkcia psi volne letiaceho elektronu napr.v obrazovke?
konečne niekoho koho rád počúvam:)
Zdravím Vás páni. Predošlé časti super, táto časť až do interpretácie super. Čo sa týka interpretácie vrátim sa k lampám spred 15 rokov. V jednej z nich pán Černý s Martinom tvrdil, že filozofia neexistuje a doslova sa poplácavali navzájom po ramenách. V ďalšej z nich potom musel pán Černý priznať, že filozofia existuje, keď narazili na otázku, či tá vlna existuje. Pokiaľ Martin hovorí o fyzike je vidieť, že hovorí ako odborník. Lenže interpetácia kvantovej fyziky nie je z oboru fyzika, ale z práve z oboru filozofia. Fyzik z princípu metodológie prírodnej vedy sa môže vyjadrovať len k tomu, čo nameria. Fyzik nemôže tvrdiť nič o tom, čo sa deje keď sa na vec nepozerám (keď nemeriam). To je aj podľa Poppera tvrdenie, ktoré nejde v princípe vyvrátiť experimentom (lebo experiment = meranie). Baviť sa o interpretácii = sme na pôde filozofie. Čiže filozofia existuje. Štefanove otázky sú výborné, ale dá sa o nich baviť v inom obore v akom je špecialista Martin. Martin je vo filozofii laik a tvrdenie, že filozofia neexistuje je jeho najväčší fail, čo poznám (hlúpy fail na úrovni "Američania nepristáli na mesiaci"). Ak chce Martin hovoriť o interpetácii, najprv sa musí doučiť základné veci z filozofie a to konkrétne ontológiu (Števove otázky sú práve ontologické, pojmy ako súcno, bytie, vlastnost, časť, celok, emergencia, potencia, akt...) a epistemológiu (poznanie, vedecká metodológia, meranie a zase akt potencia...), potom si prečítať, čo na tému interpetácie vymysleli ľudia, ktorí to už analyzovali. Martin pri interretácii varí z vody (= tak to mám naučené) a jeho odpovede sú mätúce, majú logické rozpory (na ktoré správne poukazuje Štefan) a podobne. Za mňa druhá časť tejto Lampy "celé zle". Vladimír Černý vravel o vzniku špeciálnej teórie relativity cca. toto: Einstein si povedal "Čo ja to vlastne hovorím, keď hovorím, že veci sa stali naraz?" Einstein len použil základnú vec z analytickej filozofie - analýzu jazyka, sémantiku. A presne na tom istom základe je postavená seriózna filozofia: Čo to vlastne hovorím, keď používam slová "je", "meranie", "tu"... Martin sa ako fyzik tým nemusí vôbec zaoberať, ale potom by to mal jasne oddeliť a použiť jedinú fyzikálne správne intepretáciu: Shut up and calculate! Odporúčam Martinovi dobre si premsylieť, čo bude hovoriť o dvojštrbinovom experimente ako profesionálny fyzik a čo ako amatér filozof. Nechcem povedať, že diletantský filozof, ale za ten výrok o filozofii si to asi ako mienkotvorec zaslúži. Možno by si Štefan mohol zavolať niekedy do lampy aj skutočného filozofa (ideálne filozofa fyziky), ktorý by to dal na pravú mieru. Martin, pri všetkej úcte, na to nie je vhodný kandidát (aspoň zatiaľ).
Ešte pre Martina k tej ontológii jeden príklad z filozofie matematiky: existuje pravouhlý trojuholník, kde platí pythagorova veta? Dá sa experimentom ukázať v prírode pravouhlý trojuholník? V prírode žiaden praovuhlý trojuholník neexistuje, neexistuje dokonca ani úsečka. Je to abstraktný pojem. Lenže v matematike používame existenčný kvantifikátor a dokonca v pythagorovej vete používame kvantifikátor všeobecný - v rovine sú také trojuholníky všetky. Takže ten trojuholník existuje. Ale pravouhlý trojuholník existuje ináč ako existuje slon, kameň a slnko. Podobne si môžeme rozanalyzovať ako vlastne existuje tá vlna pravdepodobnosti... Lebo ona nejako existuje a dokonca existuje takým spôsobom, že sa podľa nej správajú častice v prírode. Čo z toho je abstrakcia a čo z toho je fyzikálna realita a ako tieto dve veci spolu súvisia v prípade elektorónu? A čo z patrí do fyziky, čo do matematiky a čo do filozofie? Aký je vlastne vzťah medzi matematikou a fyzikou? Ako to, že abstraktná matematika vôbec funguje v materiálnej fyzike? ...
@@hmmh-qq co pisete je nezmysel, fyzika vzdy vychadza z reality. Fantaziruje sa len na urovni hypotez, ale kym sa nedokaze, alebo nevyvratia a aj to fantazirovanie ma svoje pravidla (napriklad tu matematiku). Fantaziruje sa na urovni interpretacii QM, ale aj to fantazirovanie sa da seriozne uchopit filozofickymi nastrojmi a moze viest k rozumnym zaverom. Srale ide o hladanie pravdy (t.j. suhlasu s realitou).
super tieto fyzikálne Lampy
Debata bola už-už v bode, krôčik, kde možno na margo toho, čo je to meranie mohlo zaznieť niečo takéto (neviem už, kde som to počul): Ak sa na niečo pozriem -robím akože meranie- tak čo sa vlastne deje? No nejaký lúč svetla dopadol na predmet, odrazil sa mi do oka, atď. Ale v mikrosvete, aby som mohol "vidieť" elektrón, tak minimálne musím "prístrojom-meračom" na neho "posvietiť". A tu nastáva ten moment: ak chcem zistiť stav (rýchlosť, poloha), tak "lúč" spôsobí, že vlastne vyšlem časticu mikrosveta, "narazím" a zároveň ovplyvním meranú časticu mikrosveta. Ovplyvním aj jej rýchlosť aj polohu. Takže takúto interpretáciu merania som už tiež zachytil. Einstein povedal niečo podobné ako Štefan Hríb, že aj keď sa na Mesiac nepozerám, tak viem, že na tom nebi niekde je. Ale v mikrosvete toto naberá úplne iné významy a Bohr mu asi na to niečo v tom zmysle odpovedal...
Ano prosím příště někdy nasviťte chemickou vazbu, děkuji
tiež som si vytiahol shrodingerovu rovnicu v prvom na vš, , povedal som "šlezingerova" a vyletel som za 10 sekúnd...
Tiež som ju dostal ale bola to tutovka pretože to bola jedna z vychytávok nášho docenta takže som sa ju naučil....
1:36:09 Tu by som sa chcel opýtať, či tá vlastnosť, že ak sa nemeria, tak je pravdepodobnosť daná výsledkom vlnovej funkcie a ak sa meria, tak to skolabuje do nejakého konkrétneho stavu, že či je to preto, že samotné meranie principiálne ovplyvňuje samotný stav nejakého systému (merať sa dá len tak, že sa odrazí nejaký fotón do môjho oka, alebo aby sme sem nemiešali "ľudského pozorovateľa", pokojne nejakého detekčného zariadenia, interakcia s prostredím, elektrónu s magnetickým/elektrickým poľom), alebo nie, alebo vôbec nevieme. Či teda je táto vlastnosť spôsobená tým, že sa nedá merať bez toho, aby sa stav toho elektrónu vôbec neovplyvnil a je to tak preto, alebo je to proste principiálna vlastnosť kvantovej mechaniky aj za teoretického predpokladu, že by sa dalo merať ideálne a dokonale. Neviem, či sa pýtam správne.
Pýtate sa správne, ale kvantová mechanika na toto neodpovedá. Napríklad kvantová mechanika používa na popis dvojštrbinového experimentu klasické delo a klasický detektor. Lenže aj to delo a detektor sa skladajú z atómov. To je zatiaľ slabina kvantovej mechaniky, že na popis potrebuje ešte klasickú. Pojem "meranie" je zložitý nielen v tom, že či meraním ovplyvňujeme stav elektorónu, ale ako Martin hovoril, my vôbec nevieme, čo je to vlastne to meranie, či a ako súvisí s človekom. Celý koncept Schodingerovej mačky je veľmi matúci a viac zatemňuje ako vysvetľuje. Z pohľadu merania je tam napríklad otázka, že kedy by mačka "zomrela"? Po rozpade nuklidu, alebo po vypustení plynu, alebo po otvorení krabice a ľudskom pozretí sa na stav? A pozretí ktorého konrétne človeka? Prvého alebo každého postupne (že by to furt kolabovalo)? Kantová mechanika používa princíp Shup up and calculate! = neinterpetuj, ale počítaj pravdepodobnosť. Všetko ostatné už je mimo fyziku.
@@jurajmacko2392 Ďakujem, takto som si aj predstavoal asi, že mi bude odpovedané. Že je to proste tak a že na takúto otázku kvantová mechanika neodpovedá. Práve to som nechcel dávať tú otázku, že by som naznačoval nejaký vplyv pozorovateľa, lebo to mi znie ako chybná intepretácia, ktorá sa dosť zneužíva na všelijaké ezo woo woo, lebo pozorovateľ tam nie je nutný, stačí, že ten meraný elektrón nejako zainteraguje.
@@yaksvk správnosť interpretácie nesúvisí s tým, či to zneužíva nejaké ezo. Oni to budú zneužívať tak, či tak (ezo je plné kvantovosti, energií a podobne). Správnosť interpretácie sa hodnotí podľa toho ako presne sa to celé definuje (čo to vlastne hovorím keď... tzv semantika), aké z toho vyplývajú logické dôsledky, č si to neodporuje vnútorne, pripadne, či to neodporuje niečomu inému (experimentu, logickým dôsledkom niečoho iného a podrobne). Zaviesť do interpretácie vplyv pozorovateľa (subjektu, vedomia) je v poriadku, len logické dôsledky sú na zváženie. V každom prípade to už nie je fyzika. Kvantová mechanika ako fyzika na toto neodpovedá, ale môže na to odpovedať filozofia za vyššie uvedených predpokladov (semantika a logika).
@@yaksvk ináč raz som si takú analýzu urobil, že kolaps vlnovej funkcie som pripisal môjmu vedomiu a logickým dôsledkom bol solipsizmus, tak som to radšej nechal tak. :-) nepamätám si už detaily a možno som tam mal niekde chybu, ale solipsizmus sa mi ako naturalistickemu katolikovi nepáčil. :-)
Ach, no tak vidím, že si ma významne svojím príspevkom do debaty predbehol, presne takto nejako som to myslel. Výborne si to popísal.
Martin Mojzis by mal dostat (slovensku) Nobelovu Cenu ! ... uzastne na druhu !
( a zaroven som nadseny ze sa Stefan Hrib neplasi ist do tej v tej 'slovenjskej marazmovej politiky' ! :-) )
A za čo by ju mal dostať ? Nobelová cena sa dáva za objav, nie za pedagogickú činnosť
@@danielbrstak5730 Danielko, ty musis byt nejaky vedec alebo inzinier ze nemas vobec zmysel pre humor ... :-) - ale musis uznat ze mat takeho proferka ako Mojzis, tak kazdy z nas by bol asi rad ked sme valcili v SVST :-)
@@TheVeritas2100 aj ja uznávam pedagogické kvality Martina Mojžiša( i keď mnoho dôležitých vecí o kvantovej mechanike nepovedal, ) ale na Nobelovu cenu to nie je. Bližšie k Nobelovke má Vlado Černý za objav simulovaného žíhania, dôležitého algoritmu v počítačovej fyzike alebo Štefan Šáro, spoluobjaviteľ niektorých prvkov . Mojžiša som síce nemal na fyziku, ale učil som sa z jeho skript o teórií elektromagnetického poľa a jedná sa ozaj krásne napísaný text .
Fyzici ponúkajú len nejasnú definíciu elektróna, a nejasný opis polohy a pohybu elektróna.
Popri súčasnej, nejasnej definícii pre pojem elektrón “neurobíme chybu, keď si elektrón budeme predstavovať ako nekonečne malú, nabitu guličku., ktorá sa navyše ešte aj vrtí” (1:17:03), fyzici ponúkajú aj rovnako nejasná odpoveď na otázku “kde sa elektrón nachádza”, na ktorú fyzici odpovedajú slovami “je to nezmyselná otázka, a preto na ňu nedostanete odpoveď”, resp. “častice nie sú na konkrétnych miestach” (1:11:58)
Za jasnejší opis polohy subatómových častíc považujem slová “častice sú na konkrétnych miestach, ktoré nepoznáme”. (Lebo, ak fyzici nedokážu pozorovať subatómové častice, potom nemôžu tvrdiť, že nie sú na konkrétnych miestach. Tvrdenie fyzikov “častice, keď ich nemeriame, nie sú na konkrétnych miestach” by mohlo byť pravdivé len vtedy, keby fyzici vedeli 1.) matematicky predpovedať miesta ich výskytov, 2.) merať miesta ich výskytov, a 3.) namerané miesta ich výskytov by boli iné, ako ich matematické predpovede.)
A pri tomto opise polohy elektrónov človek nevie, či sa má smiať, alebo plakať.
1.) Názor teoretických fyzikov č. 1: Elektróny nemôžu obiehať okolo jadra, lebo by strácali energiu.
2.) Názor teoretických fyzikov č. 2: Elektróny môžu obiehať okolo jadra, lebo na určitých dráhach (Bohrom postulovaných) energiu nestrácajú.
Je to rovnako vtipné, resp. hlúpe, ako keď sa dvaja právnici smejú na najobľúbenejšom, právnickom vtipe “2 právnici = 3 právne názory”, a ostatní iba nechápavo čumia.
(Zdá sa, že teoretickí fyzici sú rovnako exaktní, resp. vtipní, ako právnici Made in SR.)
A, ak “súčasná, zlá interpretácia kvantovej mechaniky je tou najmenej zlou”, potom je potrebné odmietnuť súčasný model atóma a vytvoriť nový.
(Lebo akceptovaním súčasných, nejasných pojmov, iracionálnych teórií, a nepravdivých záverov, sa teoretickí fyzici degradujú z úrovne vedcov na úroveň pseudo vedcov.)
Ak dnes teoretickí fyzici nevedia povedať o elektróne ani “čo to je”, ani “kde to je”, a ani
“ako sa to pohybuje”, potom by bolo racionálnejšie 1.) vyhlásiť súčasný model atóma za chybný (racionálne neakceptovatelný), a 2.) pokúsiť sa vytvoriť nový model atóma.
ahelemese náš ing. Jiří Kondr reinkarnoval jako "miroslavjati" juchuchu to bude srandy kopec! Vítej génie slovanského nebe!
@@rostislavtobolka9529 Čo keby ste sa pokúsil namiesto primitívnej kritiky o konštruktívnu kritiku, a to v podobe 1.) citovania (skopírovania) tých mojich viet, s ktorými nesúhlasíte, 2.) označil každú skopírovanú vetu prívlastkom “nepravdivá”, alebo “iracionálna”, a 3.) stručne (napr. pomocou 1 vety) vysvetlil, prečo považujete konkrétnu vetu za nepravdivú, alebo za iracionálnu.
Lebo takto funguje normálna veda.
Ale, ak by táto úloha bola pre Vás príliš sofistikovaná (náročná, nezvládnutelná), tak potom to nerobte, a pokračujte vo Vašej primitívnej (jednoduchej, všeobecnej, nekonkrétnej) kritike. Lebo každý môže, resp. musí, robiť len to, čo vie.
Pekné, ale čudujem sa že ste sa nedostali ešte o jeden krôčik ďalej že napriek tomu že meranie nie je opísané Schroedingerovou rovnicou, tak každé meranie vlastne je opísané Schroedingerovou rovnicou keďže je realizované v konečnom dôsledku nejakou časticou, ktorá má kvantovú povahu. A tiež kvantový Zenónov jav keďže tie otázky o zmysle/nezmysle polohy nemeraného elektrónu neustávali.
Prečo je pojem “kvantová vlna” nezrozumitelný, a otázka “častice, alebo vlny” nezmyselná.
Základný problém teoretickej fyziky nie je otázka, ktorú nastoluje Martin Mojžiš “čo je fyzikálne pozorovanie”, ale otázka “prečo teoretickí fyzici používajú nezrozumitelné pojmy”, akým je napr. pojem “kvantové vlny”. Ak Schrodinger vymyslel “rovnicu pre de Broglieho vlny” (čo by mala byť základná rovnica kvantovej fyziky), potom musia teoretickí fyzici poskytnúť zrozumitelné vysvetlenie, čo opisujú pomocou pojmu “kvantové vlny”.
Všetci poznáme 3 druhy pozorovatelných vĺn, 1.) lineárno-hadicové (ktoré si môžeme vyrobiť a pozorovať po vlnotvornom stimule, akým je napr. prudký pohyb konca hadice hore-dole), 2.) plošno-hladinové (ktoré môžeme vytvoriť a pozorovať po vlnotvornom stimule, akým je napr. hodenie kameňa do jazera), a 3.) priestorovo-zvukové (ktoré môžeme vytvoriť a pozorovať po vlnotvornom stimule, akým je napr. úder kovu o iný kov).
Priestorovo-zvukové vlny (na rozdiel od prvých dvoch druhov vĺn) nepozorujeme zrakom, ale sluchom, no môžeme si ich aj vizualizovať pomocou ich kresieb.
A teraz prídu moje 2 kľúčové (základné) otázky kvantovej fyziky”:
1.) Ktorý druh vĺn majú fyzici na mysli, keď hovoria o “kvantových vlnách”?
(Akými sú napr. “de Broglieho, elektrónové vlny”, alebo aj “svetelné vlny”.)
2.) Čo sú vlnotvorné stimuly, ktoré aktivujú kvantové vlny?
A ku týmto dvom základným otázkam kvantovej mechaniky priradím ešte jednu doplnkovú:
Dokedy chcú teoretickí fyzici klamlivo predstierať, že základnou otázkou kvantovej mechaniky je otázka "čo je to pozorovanie", resp. klamlivo zatajovať, že základnou otázkou kvantovej mechaniky je otázka “čo sú to kvantové vlny”.
(Otázka "čo je to pozorovanie" je vo vednom odbore “teoretická fyzika” nepodstaná, lebo platnosti fyzikálnych teórií vytvorených v rámci “kvantovej mechaniky” sa nedajú overiť pozorovaniami. Dajú sa iba hodnotiť ako “racionálne - iracionálne”, a vysvetliť prečo.)
Vysvetlenie, prečo považujem otázku fyzikov “ČASTICE, alebo VLNY” za nezmyselnú.
Ja považujem všetky 3 druhy pozorovatelných vĺn za prejavy “pohybujúcich sa častíc hmoty”. Inými slovami, vlny sú prejavy (vlnové prejavy) pohybov konkrétnych častíc hmoty, ktoré ich zapríčiňujú, t.j. vlny nemôžu existovať bez pohybujúcich sa hmotných častíc, ktoré ich vytvárajú.
1.) Lineárno-hadicové vlny sú prejavy konkrétnych pohybov tých konkrétnych častíc hmoty, ktoré tvoria hadicu (ktoré boli aktivované konkrétnym, vlnotvorným stimulom).
2.) Plošno-hladinové vlny sú prejavy konkrétnych pohybov tých konkrétnych molekúl kvapaliny, ktoré tvoria kvapalinu (ktoré boli aktivované konkrétnym, vlnotvorným stimulom).
3.) Priestorovo-zvukové vlny sú prejavy konkrétnych pohybov tých konkrétnych častíc hmoty, ktorá prenáša zvukové vlny (ktoré boli aktivované konkrétnym vlnotvorným stimulom).
A, ak neexistuje ani jeden druh pozorovatelných vĺn, ktoré by neboli prejavom konkrétnych pohybov konkrétnych, hmotných častíc, potom je racionálne predpokladať, že aj elektrónové vlny (ktoré de Broglie buď reálne uvidel, alebo si ich iba teoreticky vymyslel), ak skutočne existujú, by mali byť tiež prejavom konkrétnych pohybov konkrétnych, hmotných častíc.
A z tohto dôvodu považujem otázku fyzikov “častice, alebo vlny” za totálne nezmyselnú.
Mozete spravit nejake relacie aj o AI?
Martin Mojžiš iracionálne zlučuje racionálne nezlúčitelné rovnice.
Nechápem, ako môže Martin Mojžiš zlučovať, resp. vkladať, do jedného košíka s názvom “najvýznamnejšie, fyzikálne rovnice“ dve nezlúčitelné rovnice, ktorými sú
1.) Newtonová rovnica (ktorá bola vytvorená na základe pozorovania pohybujúcich sa telies, a ktorá umožňuje predpovedať budúce pohyby telies), a
2.) Schrodingerová rovnica (ktorá nebola vytvorená na základe pozorovania prírody, ale iba ako subjektívna snaha Schrodingera zapísať de Broglieho teóriu “elektróny sú vlny” do podoby matematického vzorca).
Zlučovať “objektívne rovnice” (t.j. rovnice, ktoré boli vytvorené, a následne aj overené, na základe pozorovaní objektívnej reality), so “subjektívnymi rovnicami” (t.j. s rovnicami, ktoré neboli vytvorené na základe pozorovaní objektívnej reality, ale iba na základe subjektívne vytvorenej teórie, napr. na základe de Broglieho teórie “elektróny sú vlny”)
do jedného košíka s názvom “najvýznamnejšie, fyzikálne rovnice“,
je to isté, ako zlučovať, resp. vkladať, do jedného košíka “jablká so zhrdzavenými šroubami”.
A nie je elektron pole energie ktoré má účinky - interakciu v určitom mieste s určitou pravdepodobnosťou? Častiče v podstate neôžu existovať. Je iba naša interpretácia reakcií poľa na časticu. A tým je vyriešená ich dilema v rozhovore čo je čo. Celý atóm vôbec neexistuje vnútorne. Je to iba dobre usporiadané pole. Takže v podstate neexistuje ani nijaká častica vo vesmíre a ani my. Všetko je iba usporiadané energetické pole na základe nejakých zákonitostí. Preto všetko funguje na základe pravdepodobností a naša klasická fyzika je iba ilúzia popisu sveta prisposobeného nášmu vnímaniu sveta.
Hríb a Mojžiš-slovenskí Holmes a Watson . Geniálnym spôsobom dokázali nevinu 6 Nitrančanov v prípade Cervanová !
V priestore iba s jedinou časticou nie sme schopný určiť jej rýchlosť a smer ,keďže neexistuje nič vzhľadom na čo by sme to mohli merať. Možno preto tá nelokálnosť a ďalšie vlastnosti kvantového sveta ,ktoré sú opisované funkciou psi . A práve meraním nastáva kolaps vlnovej funkcie.
Najväčší šok je predstava superpozicie stavov v zakrivenom časopriestore, kde je plynutie času v jednotlivých miestach je rozdielne.
Cas 1:19:00 cca; predstavte si že elektrón je konkrétna jednotka energié napr. ako kilogram kg. Môže to byt kg železa, kg dreva, kg vody …., tj vieme odmerať kg a nezaujíma nás čoho kg to je.
áno, to je základná ontologická analýza: čo tam je objekt a čo tam je vlastnosť objektu. Tam majú interpetácie kvantovej mechaniky veľké nedostatky a pletú jablká s hruškami.
Ten paradox so Schrodingerovou mackou opisal pan Mojzis dost zle. Respektive uplne zle.
súhlas
Tahle kvantova serie je neskutecna
elektrony se hybou rychleji jako svetlo
Schrodingerová rovnica je iracionálna rovnica. A vysvetlím aj prečo.
Schrodingerová rovnica je iracionálna preto, lebo je matematickým opisom iracionálnej teórie. Konkrétne je matematickým opisom iracionálnej, de Broglieho teórie, ktorá hovorí, parafrázujem, “elektrón je vlna”, resp. “elektrón sa prejavuje ako vlna”.
A keďže podľa mňa je každá vlna výsledkom pohybov veľkého počtu malých častíc hmoty, do ktorého boli malé častice hmoty aktivované konkrétnym, vlnotvorným stimulom, preto jeden elektrón (ako aj ktorákoľvek iná subatómová častica, vrátane fotóna) nemôže byť vlnou.
A z tohto dôvodu radím de Broglieho teóriu “elektróny sú vlny” ku iracionálnym teóriám, a z tohto dôvodu musím zaradiť aj Schrodingerovú rovnicu (ktorá je matematickým opisom de Broglieho teórie) ku iracionálnym rovniciam.
Schrodinger urobil rovnakú chybu (obrazne povedané, stúpil do rovnakého …..), akú urobil Henrik Lorentz, ktorý vytvoril súbor rovníc na základe inej chybnej teórie “rýchlosť svetla je absolútna”, t.j. vytvoril matematickú predstavu toho, ako by musel fungovať svet, v ktorom by iracionálna teória “rýchlosť svetla je absolútna” bola realitou. A výsledkom jeho výtvora je predstava sveta, v ktorom by sa museli meniť dĺžky telies, hmotnosti telies, a hlavne rýchlosti plynutí časov na telesách, v závislosti od rýchlosti telies. A fyzici túto absurdnú predstavu nášho sveta slepo akceptovali, t.j. akceptovali ju bez akýchkoľvek racionálnych pochybností.
Druhým príkladom iracionálneho myslenia teoretických fyzikov je Schrodingerová mačka.
Názor šírený fyzikmi “Pokiaľ sa nepozrieme do škatule, nevieme, či je mačka živá, alebo mŕtva, a preto môžeme povedať, je spoly živá a spoly mŕtva.” je nepravdivý názor.
A vysvetlím aj prečo.
Stav, keď fyzik príde ku škatuli, do ktorej bola v minulosti vložená mačka, môže fyzik opísať, pred tým, ako sa pozrie do škatule, dvomi spôsobmi:
1.) Pravdivým spôsobom: “Nevieme povedať, či mačka v škatuli je živá, alebo je mŕtva.”
2.) Nepravdivým (fyzikálnym) spôsobom: “Mačka v škatuli je spoly živá a spoly mŕtva.”
(Opis č. 2 je nepravdivý preto, lebo nie je pravdou, že mačka môže byť spoly živá a spoly mŕtva.)
A preto sa pýtam, prečo fyzici uprednostňujú nepravdivý (terminologicky nesprávny) opis stavu (fyzikálnej udalosti) pred pravdivým (terminologicky správnym) opisom?
Pre mňa je ťažko pochopitelné, ako dokážu fyzici s takou ľahkosťou (t.j. bez akýchkoľvek racionálnych pochybností) stadovito akceptovať aj zjavne nepravdivé názory, ak ich akceptujú a šíria aj iní fyzici.
Nesúhlasím s názorom fyzikov, že kvantová mechanika je logicky konzistentná.
Nechápem, ako môžu fyzici charakterizovať kvantovú mechaniku ako “logicky konzistentnú teóriu”, ak túto teóriu odmietli akceptovať pre jej logickú iracionálnosť fyzici ako A. Einstein, M. Planck, resp. aj Schrodinger (ktorý odmietol Bohrovu interpretáciu jeho vlastnej rovnice).
Tu odpalil dekel Hribovi. Ono s takym rozmyslanim intuitivnym a skusenostami, co ma, to ani nejde pochopit.
S rozpadom radioaktivneho jadra to je asi trochu inak.
Ono sa predsa rozpadne podla SVOJHO stavu a polocasu rozpadu, aj ked sa nan nikto "nepozrie" !
Ako inak sa moze radioaktivnym rozpadom zahrievat vnutro nasej Zeme ? Kto to tam "meria" ?
A "pozeranim sa nan" ten polocas rozpadu nijako neovplyvnime - je vynimocne stabilny.
Spica by este bola, keby ta krabica s mackou a jedom bola PRIEHLADNA. :)
Kedy doslo k "meraniu" ? Narazmi fotonov do macky ?
Skuste pocuvat aj prof. RAKA
Nemám UA-cam,tak píšem na synov, prosím urobte čo je vo vašich silách. Janka Suliková
Moderátor pořád skáče do řeči a má otázky jak z 5A.
...a to je na tom super už dvadsiaty rok.
To je právě dobře. Pokud se chcš něco dozvědět, musíš dávat i takové otázky. Jinak si jen budeš myslet že tmu rozumíš, ale nebude to pavda.
Pán Štefan, prosím pozvite pána Naďa,nech nedovolí stíhačky z našeho územia,lebo budeme bombardovaní a ja mám vnucikovAdrianka a Tamarka nemáme bunkre kde sa schovať
tohle je presne ten duvod proc vyhral FIKO
Stefan myslim ze Mojzisova zamotáva… Myslim ze treba jednoduchší jazyk. On da snaží to povedat jednoducho, ale hľadá v jednoduchom popise presne vyjadrenia-tomu vsak ludia nerozumejú-myslim ze ani Ty sam by si to nepochopil, o com sa presviedčam Tvojim logickým opakovaní témy… Stefan som od Planka az po Schrodenigera v rozpakoch-je to zamotané!
Od Plancka až do polovice Schrodingera to bolo vynikajúce.
Povedzte to aj prezidentke
1:27:13 On JE. Neni. Thanks, we can leave it there. :D :D :D
Pán Hríb vy radšej rozmýšlajte, čo vás zachráni po voľbách.