To, co tam jedna babi říkala, že by nikdy nešla do paneláku, že by radšej zomrela... to úplně chápu celým srdcem po tom, co jsem před téměř devíti lety koupil malý domek s pozemkem v lesní osadě. Nikdy bych si nepomyslil, že bych dokázal zapustit kořeny tak rychle a tak hluboko, tady ten domek a příroda okolo má neskutečnou magii. Odsud zpátky do města nebo dokonce do paneláku bych dobrovolně nešel, a to jsem bydlel v paneláku skoro celé mládí. Ta paní mi mluvila z duše.
Zdravím.... Súhlasím s názorom RH faktor. Mal som v sedemdesiatich rokoch minulého storočia 20 rokov, mal som motorku a chodil som do Riečnice ku kamarátom. Dnes to nehodnotím tak, že by tam bola bývala bieda. Bolo tam všetko tak vybudované a život sa žil tak, ako v ostatných obciach. Ľudia tam žili veľmi pracovití a keby tam žili doteraz, ten kraj by vyzeral teraz ako vyzerajú územia, ktoré obdivujeme v Rakúsku, Nemecku a vo Švajčiarsku. S pozdravom....
Škoda, že v dokumente ukázali iba život už vtedy starých ľudí a len staré búdy, ktoré v skutočnosti netvorili väčšinovvé bývanie ľudí v Riečnici a Harvelke. Ľudia mimo kopaníc žili v pekných domoch, aj keď v mnohých prípadoch ešte drevených, pokrytých škridľou, či plechom. Zdravé drevené stavby sa v tamojších prírodných podmienkach maximálne osvedčili. Ale to neboli žiadne domce s hlinenými podlahami. V obci žilo množstvo mladých rodín v nových murovaných domoch. Iba práca na poli, divoká a nedotknutá príroda sú zobrazené autenticky. Riečnica i Harvelka boli v čase pred stavebnou uzáverou vcelku pekne vystavané obce, ľudia žili kultúrne, o hlinených podlahách nič neviem. Dokument preto treba brať s rezervou, dokument je ozaj len o spôsobe života prestarlých ľudí na kopaniciach, žili spôsobom, aký žili za tatíčka Masaryka. Ja o žiadnej biede neviem. Mali sme slušné, čisté bývanie, gazdovstvo. Všetko, čo sme potrebovali, okrem ryže a cukru, sme mali na dvore a v špajzi. Bolo treba poriadne sa spotiť pri dorábaní úrody na neúrodných kopcoch, ale zemiaky a zelenina sa rodili neuveriteľné. Úpadok obcí nastal po stavebnej uzávere, keď sa mladšia generácia už neusadzovala v obciach. Žili sme tam perfektný život napriek tvrdej práci, tvrdým podnebným i prírodným podmienkam. Socializmus bol pre Kysuce požehnaním. A nepodpísal sa ani na úpadku religiozity obyvateľstva. V obciach pulzoval kultúrny život, pevne spätý s tradíciami. Čo dnes viem oceniť, medziľudské vzťahy boli na dnes už nevídanej úrovni. Ako sa hovorí, človek človeku bol bratom, nie vlkom. Pána Chrena osobne som poznala. V dokumente sa na konci mihol jeho murovaný dom. Žiadna šindľom pokrytá búda. Dokument, ak mal byť pravdivý, mal ukázať AJ normálny život v - na tú dobu- moderných obciach. Ale to nebol jeho zámer. Škoda.
Hm, tiež som tam žila a o žiadnej biede neviem. Žilo sa tam obtiažne kvôli drsným prírodným podmienkam, ktoré z iného pohľadu boli veľmi romantické a nádherné. Ale bieda? V čase natáčania toho dokumentu žiadna bieda tam nebola. Bieda bola za 1. ČSR.
My great grandmother was Maria Masnica . My great grandfather left Slovakia for America and came back in 1902 to marry a Masnica women because his father Jan Roman told him they were very strong and beautiful women and come from a good family.
Velmi podstatne. Slovak mal dlh u Zida a musel ist otrocit do Ameriky, aby ho Zid neznicil. Odkial mal Zid tolko penazi ze mohol poziciavat celej dedine?
To, co tam jedna babi říkala, že by nikdy nešla do paneláku, že by radšej zomrela... to úplně chápu celým srdcem po tom, co jsem před téměř devíti lety koupil malý domek s pozemkem v lesní osadě. Nikdy bych si nepomyslil, že bych dokázal zapustit kořeny tak rychle a tak hluboko, tady ten domek a příroda okolo má neskutečnou magii. Odsud zpátky do města nebo dokonce do paneláku bych dobrovolně nešel, a to jsem bydlel v paneláku skoro celé mládí.
Ta paní mi mluvila z duše.
Nádhera👍
❤Mali sme v Riecnici Chatu u Durca ❤❤😢
Zdravím....
Súhlasím s názorom RH faktor. Mal som v sedemdesiatich rokoch minulého storočia 20 rokov, mal som motorku a chodil som do Riečnice ku kamarátom. Dnes to nehodnotím tak, že by tam bola bývala bieda. Bolo tam všetko tak vybudované a život sa žil tak, ako v ostatných obciach. Ľudia tam žili veľmi pracovití a keby tam žili doteraz, ten kraj by vyzeral teraz ako vyzerajú územia, ktoré obdivujeme v Rakúsku, Nemecku a vo Švajčiarsku.
S pozdravom....
Škoda, že v dokumente ukázali iba život už vtedy starých ľudí a len staré búdy, ktoré v skutočnosti netvorili väčšinovvé bývanie ľudí v Riečnici a Harvelke. Ľudia mimo kopaníc žili v pekných domoch, aj keď v mnohých prípadoch ešte drevených, pokrytých škridľou, či plechom. Zdravé drevené stavby sa v tamojších prírodných podmienkach maximálne osvedčili. Ale to neboli žiadne domce s hlinenými podlahami. V obci žilo množstvo mladých rodín v nových murovaných domoch. Iba práca na poli, divoká a nedotknutá príroda sú zobrazené autenticky. Riečnica i Harvelka boli v čase pred stavebnou uzáverou vcelku pekne vystavané obce, ľudia žili kultúrne, o hlinených podlahách nič neviem. Dokument preto treba brať s rezervou, dokument je ozaj len o spôsobe života prestarlých ľudí na kopaniciach, žili spôsobom, aký žili za tatíčka Masaryka. Ja o žiadnej biede neviem. Mali sme slušné, čisté bývanie, gazdovstvo. Všetko, čo sme potrebovali, okrem ryže a cukru, sme mali na dvore a v špajzi. Bolo treba poriadne sa spotiť pri dorábaní úrody na neúrodných kopcoch, ale zemiaky a zelenina sa rodili neuveriteľné. Úpadok obcí nastal po stavebnej uzávere, keď sa mladšia generácia už neusadzovala v obciach. Žili sme tam perfektný život napriek tvrdej práci, tvrdým podnebným i prírodným podmienkam. Socializmus bol pre Kysuce požehnaním. A nepodpísal sa ani na úpadku religiozity obyvateľstva. V obciach pulzoval kultúrny život, pevne spätý s tradíciami. Čo dnes viem oceniť, medziľudské vzťahy boli na dnes už nevídanej úrovni. Ako sa hovorí, človek človeku bol bratom, nie vlkom. Pána Chrena osobne som poznala. V dokumente sa na konci mihol jeho murovaný dom. Žiadna šindľom pokrytá búda. Dokument, ak mal byť pravdivý, mal ukázať AJ normálny život v - na tú dobu- moderných obciach. Ale to nebol jeho zámer. Škoda.
Nadherny dokument, ktory doslova nuti k hlbokemu premyslaniu.
😢😢
Ťažký život
poznam tych ludy
tieš som tam žil a biedu trel
Hm, tiež som tam žila a o žiadnej biede neviem. Žilo sa tam obtiažne kvôli drsným prírodným podmienkam, ktoré z iného pohľadu boli veľmi romantické a nádherné. Ale bieda? V čase natáčania toho dokumentu žiadna bieda tam nebola. Bieda bola za 1. ČSR.
CO JE PRAVDA NENI HRIECH
Ondrej
moji dedovia musedisť do ameriky
My great grandmother was Maria Masnica . My great grandfather left Slovakia for America and came back in 1902 to marry a Masnica women because his father Jan Roman told him they were very strong and beautiful women and come from a good family.
Velmi podstatne. Slovak mal dlh u Zida a musel ist otrocit do Ameriky, aby ho Zid neznicil. Odkial mal Zid tolko penazi ze mohol poziciavat celej dedine?
CO JE PRAVDA NENI HRIECH