Vďaka za pekne podané video, ktoré môže pochopiť aj laik. Teraz nech sa už rozhodne každý sám a bude mať to, čo si vybral. Ja používam na vykurovanie tepelné čerpadlo a na chladenie klasické klimatizačné jednotky a som spokojný..
Ďakujem za pekné video. Pridám svoj pohľad užívateľa-laika po 3 sezónach v našej novostavbe. Projekt môjho 2-podlažného domu obsahoval aj klimatizáciu, počas realizácie stavby sa nakoniec nezabudovala a chladím v lete len podlahou s TČ (čo ma stálo +300€ navyše vs cca 5-7 tis.€ (?) za klimatizácie). Dom je v nadmorskej výške 400 m, Horehronie. To že má podlahovka dlhý nábeh a dobeh nepovažujem za nevýhodu ale za vlastnosť, vyriešil som to časovým nastavením zapnutia chladenia skoro ráno, kedy sa poobede už efekt chladenia naplno prejavuje a trvá do večera aj keď sa chladenie vypína o cca 11:00 hod.. Výstupnú teplotu vody mám nastavenú na 19 st. , nikde som si zatiaľ nevšimol rosenie. Teplota v dome je v horúčavách (vonku 33-36 st.) týmto držaná celodenne stabilne na úrovni 22-23 st. A hlavne - v mojom prípade sa jedná len o cca 5 dní v roku, kedy vôbec potrebujem aktívne chladiť. Klimatizácia by pre mňa bola neefektívna (uznávam, niekde na juhu, juhozápade Slovenska je situácia asi iná). To vysúšanie vzduchu klimatizáciou považujem za dvojsečnú zbraň - mnohým ľudom vrátane mojej ženy to spôsobuje zdravotné problémy. Inak obrovský pozitívny efekt na udržanie nízkej teploty v lete u mňa malo doplnenie juhovýchodných a juhozápadných okien o vonkajšie žalúzie - to skoro úplne eliminovalo potrebu chladenia, nakoľko v noci sa otvorenými oknami dom dostatočne vychladí (okrem tropických nocí). Zhrniem svoj názor - pre nové domy s TČ s chladením mimo najteplejších oblastí Slovenska je na zváženie potreba ďalšej klimatizácie.
Ďakujem Vám za Váš názor a aj to źe chladíte iba 5 dni v roku. Moja manželka tiež neznáša klimatizáciu ako Vaśa a tento rok cez leto si ju ona sama zapínala v spalni lebo sa jej ťažko dýchalo a potrebovala odvlhčiť. Každý človek je oroginál a každý inak vnímame rovnakú teplotu a rovnakú vlhkosť. Z mojej praxe viem že klimatizáciu vie správne ovládať malo uživateľov. A vo videu som ja vyjadroval môj názor a Vy mate právo so mnou nesúhlasiť. Niekdy sa mi stáva že ma zavolajú stavebné firmy že majú reklamácie pri novostavbách. Inak pri novostavbách kde sa používa mnozštvo vody pri murovani, omietkách poteroch, tak táto voda počas prvých rokoch vstupuje do interiéru. Bol som na tej stavbe kde klimatizáciu a stropné chladenie realizoval môj konkurent. Majiteľ mal 4 pripomienky k dodvteľovi stavebnej firme. Kaluža vody v garáži, vo výťahovej šachte tiež a ďalšie 2 problémy tiež súviseli z vlhkosťou. Projektant navrhol a dodávateľ dodal okrem stropného chladenia aj klimatizáciu na zníženie absolútnej vlhkosti no majiteľ ju nezapínal. Preto mal v celom dome vysokú absolútnu vlhkosť a preto mu vodná para kondenzovala na miestach rosnśho bodu. A preto boli tie kaluže. Ćiže aj na stavbe, ktorú som neprojektoval a nedodával sa potvrdilo to o čom je moje video.
@@horvatservis Ďakujem za Vašu odpoveď. Môj príspevok neberte prosím ako nesúhlas s Vašim videom, pretože s Vašimi argumentami súhlasím , ale skôr ako moje upresnenie na základe osobnej skúsenosti, kedy si myslím že za určitých podmienok chladenie podlahou s TČ môže fungovať, len je dôležité brať do úvahy lokálne klimatické podmienky. Čo uvádzate ohľadom vyzrážanej vlhkosti - za mňa môžem povedať že som mal štastie na realizátora stavby aj dodavateľa TČ, nakoľko obaja mi dôrazne prízvukovali potrebu vysušenia stavby - čo pri stenách z pálenej tehly nebol problém ale pri betónovej podlahe to znamenalo že som ju po inštalácií TČ vykuroval 2 týždne postupne až na 40 stupňov a vetral oknami dokorán čím sa malo zabezpečiť jej vysušenie pred montážou laminátovej podlahy. Vyzerá že to fungovalo, problém môjho domu prvý polrok bývania bola príliš nízka vlhkosť (30-35%).
To ste jeden z mála ktorý počúvol stavebnú firmu. Každý dodávatel vrátane mňa upozorňuje budúceho zákaznika na čo si má dať pozor. Žiaľ nájdu sa zákaznici ktory dobre minené rady ignorujú. A potom píšu reklamácie. Pripravujem video prečo by si mal stavebnik nechať vypracovať realizačný projekt kúrenia. Mnohí realizujú kúrenie podľa projektu pre stavebné konanie a potom sa čudujú. Ja sa snažím mojimy videami predchádzať problémom. A v závere videa hovorím ak napriek upozorneniam vo videu sa stavebnik rozhodne pre chladenie podlahovkou a tepelným čerpadlom je to jeho rozhodnutie. Bol upozornený.
Teoreticky je to podané dobre. S mnohým sa da súhlasiť. A naozaj je výhodné plošné chladenie kombinovať s klimatizáciou alebo aktívnou rekuperáciou (často je to naozaj nutnosť). Ale na druhej strane je vždy dobre, ak si technici odskúšajú teóriu v praxi. Ja sám doma chladím podlahou a stenami a určite by som to za klimatizáciu nemenil. Občasné odvlhčovanie v lete riešim 2 ks odvhčovačov na 250 m2 obytnej plochy. Rovnako chladiaci výkon je úplne inak vnímaný plošným chladením a inak klimatizáciou (osobná skúsenosť po 7 rokoch prevádzky). Systém stíha chladiť na 23-25 st.C aj v najväčších horúčavách (pocitovo je to viac ako dostatočné, naopak rodina reklamuje pocit chladu a žiadajú vyššie teploty). Áno, na vlhkosť treba dávať pozor a to najmä nenechávať otvorené okná, ani v noci, keď je vonku chladnejšie. A to čo neodznelo vo videu. Investičné náklady na stropné chladenie sú cca. 2-5x vyššie ako na podlahové chladenie. Ak by sme porovnávali chladenie s lacnejším aktivovaným jadrom, tak tam nie sme na 80 W/m2 a zotrvačnosť je ešte väčší problém. A aj to zakrytie podlahy 60-70% je zavádzajúce (čiže efektívna plocha podlahy 30-40%). V praxi to tak väčšinou nie je. Je to presne opačne. Väčšina nábytku na nožičkách. Dokonca koberec je podlahové chladenie vítaný (vhodný) z hľadiska nižšej tepelnej príjímavosti podlahy. Už nebudem spomínať občianske stavby, kde je možná využiteľnosť stropov na chladenie oveľa horšia, ako podlahy (kolízie s inými profesiami). Absentujú nevýhody klimatizácie - kondenzačné plochy s trvalou vlhkosťou v interiéri, nutnosť pravidelnej údržby a dezinfekcie, výrazne nižšia životnosť voči plošnému chladeniu, nie je vždy možné eliminovať hlučnosť v noci a najmä pocit prúdenia vzduchu spôsobuje časté vypínanie v noci a ráno je značná tepelná nepohoda atd. Preto je nutné posudzovať stavby individuálne, aj vzhľadom na mnohé okrajové podmienky a aj užívateľa (veľmi dôležitý faktor) a nie je žiaľ jedno VŠEOBECNE najlepšie riešenie. Potom by sme my projektanti boli zbytoční a stačilo by zaškoliť niekoľko montážnych partií a my sa môžeme venovať inému :-) Ale s týmto som sa počas svojej praxe nestretol. Ale videl som a "denne" vidím stavby, kde ani stropné chladenie a ani dokonca existujúce klimatizačné systémy nestačia (neplnia dostatočne funkciu) a paradoxne ich občas dopĺňame podlahovým chladením (doplnenie funkcie pre existujúce podlahové vykurovanie). Preto nie som za jedno NAJLEPŠIE riešenie.
tak ono kazdy system ma svoje pre a proti. aspon teda veci podla ktorych som sa ja rozhodoval pre svoju stavbu (kedze TC som chcel urcite): * klima - prud studeneho vzduchu, miesanie prachu, hlucnost, nutnost odvodu kondenzatu idealne z kazdej izby, revizie / cistenie / servis viacerych zariadeni, netreba strazit rosny bod, rychly nabeh * podlaha - diskomfort zo studenej podlahy, nutnost nosit papuce, aj pri sedeni za stolom to bolo neprijemne, nizsi vykon na 1m2 ako pri stropnom chladeni, po x (2-5 zalezi od teploty v interieri) hodinach podchladi podlahu a TC ani na minimalnom vykone nie je schopne sa udrzat v chode a zacne cyklovat (aj ked sa chladi celou plochou podlahovky (104m2)), neeliminule vlhost v dome, treba strazit rosny bod, pomaly nabeh / vykon * strop - cena, nutnost bezat x zon (viac menej vsetky, zatial neodskusane) aby sa dalo udrzat TC v chode, neeliminuje vlhkost v dome, treba strazit rosny bod, pomaly nabeh U mna to skoncilo kombinaciou TC podlahovka + stropne chladenie, rekuperacia s entalpickym vymennikom (predpokladam ze oproti klasickemu v zime vlhost udrzi v interieri, v lete naopak predpokladam ze sa bude vlhkost odovzdavat medzi vonkajsimi vzduchmi a v interieri sa udrzi suchsi vzduch. jediny problem moze byt free cooling ked sa rekuperator obchadza, ale to zistim po realnej prevadzke). + Pripadny odvlhcovac v technickej miestnosti s odvedenim priamo do odpadu, alebo pridany jeden fancoil do obyvacky pre poriesenie vlhkosti (potrebne ale prerobit vedenie vody a pridat nejake ventily - ak sa bude pridavat fancoil v zimnej zahrade, prida sa aj do obyvacky) keby som staval vacsi dom a mal neobmedzeny priestor v technickej miestnosti (v aktualnej problem s miestom), asi by som si pridal akumulacku alebo zmiesavaci ventil , podlahovka / stropne chladenie by sli z toho a napriamo z vystupu TC by bol zapojeny vodny vymennik na rekuperacii (v lete odvlhcovanie vzduchu, v zime dohrev vzduchu) + nejaky fancoil v obyvacke / zimenj zahrade.
@@petobl to podlahové chladenie je ako každý iný technický systém ... musí byť dobre navrhnuté a správne prevádzkované - a samozrejme sa nehodí do každej stavby (určite nie klasická podlahovka s roztečou 15-20 cm). Osobne mám za sebou realizácie viac ako niekoľko desatisíc m2 podlahového chladenia a aj keď to nie je ani zďaleka dokonalý systém, tak ak má človek reálne očakávania, funguje dobre. Povrchové teploty je nutné regulovať v závislosti od krytiny - napr. na dlažbe a liatom betóne aj 24-25 st.C, ale pri kobercoch, dreve a vinyle nevadí ani 20-21 st.C. Ak TC taktuje, tak problém je inde, nie v samotnom plošnom systéme. Osobne chladím aj v kúpeľni celé leto a nikdy som nemal potrebu ho aj tu vypínať (chápem, ak to niekto má inak). Osobne nesúhlasím, že strop funguje lepšie ... to často neplatí, ale to je na dlhšie ako tento priestor. Ale okrem nižšej teploty podlahy užívateľ NEMOZE VNIMAT rozdiel, ktoré plošné chladenie má. Princíp je (a to je rozdiel voči klime), že musí plošné chladenie byť v prevádzke nepretržite celé letné obdobie (aj keď sme na dovolenke). Aj podlaha v konečnom dôsledku vychladí steny, stropy, nábytok. A naopak stropné chladenie po pár dňoch ochladí podlahu. Vlhkosť v interiéri samozrejme treba rešpektovať a ideálne ju naozaj eliminovať nejakou centrálnou chladiacou jednotkou (nemusí byť klima v každej izbe), alebo aktívnou rekuperáciou. Ak inštalujem napr. Daikin Urruru Sarrara, tak viem trocha regulovať vlhkosť aj v zime. Podlahové chladenie je tzv. svadba z rozumu. Správne navrhnuté (opakujem, nie na cenu robená klasická podlahovka) sa komfortom veľmi približuje stropnému chladeniu, ale pri oveľa nižšej investícii (voči suchému stropnému chladeniu). Nespochybňujem, že ak niekto nemá až taký investičný limit, nech si kľudne inštaluje podlahu + strop, popr. steny. Je to len plus. Samozrejme, ak budú pokračovať horúce a vlhké letá, ako bolo toto posledné, tak tam plošné systémy začnú mať sami o sebe oveľa väčšie problémy.
@@halaszh-acprojekt9088 daval som si hustejsi raster, cca tusim 10cm. jedine co u mna zhorsuje prestup je cementovy poter, pri anhydride by to asi bolo lepsie. Ale spat k fyzike. Ak chcem mat v interieri 24-25C, tak tazko mozem mat 24-25 povrchovu teplotu dlazby. Povodne som mal v plane mat len podlahove chladenie, preto aj krytina bola planovana dlazba. Kedze sa chlad drzi pri zemi, tak ma samozrejme podlahove chladenie nizsi vykon ako stropne. pri chladeni podlahou vznika citelny rozdiel v teplote pri podlahe a pri strope. Uvazujme rehau suchy system ("Stropné chladenie REHAU dosahuje optimálny výkon 60-70 W/m2 pri povrchovej teplote 19 - 20 °C a priestorovej teplote do 26 °C"), tak kolko ma podlahove pri 24C na krytine, 5w? menej? Problem s podlahovym chladenim mam ten, ze ak ma TC minimalny vykon 1.8kw, tak samozrejme pri vykone 5w/m * 104m2 je 520w. samozrejme menej ako min vykon, takze ak sa akumulacna kapacita poteru vycerpa, zacne spinat. Ak mas aj v stenach, co ma z fyzikalneho hladiska vyssi vykon ako podlaha (studeny vzduch pada k zemi, teply stupa hore), tak ti to asi staci na pokrytie min vykonu TC, duplom pri tych 250m2 obytnej plochy. Ale pri mensich plochach absolutne nevhodne. aj pri 17-18C vode (pri nizkej vlhkosti, rosny bod bol nizsie) tak podlaha bola pocitovo dost chladna, nepriemne pri sedeni za stolom a aj tak pri 25-26C v dome stale mala podlaha nizky vykon na to aby TC mohlo ist nonstop :) takze tvrdit ze ma podlahovka a strop podobny vykon je by som povedal az klamstvo. Ako projektakt by si mohol pisat viac vseobecne a brat do uvahy rozne aspekty stavieb, ako napriklad podlahovu plochu. A podlozit svoje pocity vypoctami :) kludne napis, aky vykon ma podlahove chladenie v rastri 10, pripadne 7cm, v cementovom poteri pri 24C teplote podlahy a 26C vzduchu. povedal by som ze skoro zanedbatelny. "Ale okrem nižšej teploty podlahy užívateľ NEMOZE VNIMAT rozdiel, ktoré plošné chladenie má." - nizsi vykon chladenia, takze pri istych tepelnych stratach objektu nemoznost dosiahnut stanovenu teplotu (vzhladom na rosny bod, neprimnu teplotu podlahy, ...), spominana nizsia teplota podlahy, ktora je znacne diskomfortna, zapinanie a vypinanie TC, ... Vazne nemoze vnimat rozdiel? :)
Vďaka za pekne podané video, ktoré môže pochopiť aj laik. Teraz nech sa už rozhodne každý sám a bude mať to, čo si vybral. Ja používam na vykurovanie tepelné čerpadlo a na chladenie klasické klimatizačné jednotky a som spokojný..
To je najlepśie riešenie.
Ďakujem za pekné video. Pridám svoj pohľad užívateľa-laika po 3 sezónach v našej novostavbe. Projekt môjho 2-podlažného domu obsahoval aj klimatizáciu, počas realizácie stavby sa nakoniec nezabudovala a chladím v lete len podlahou s TČ (čo ma stálo +300€ navyše vs cca 5-7 tis.€ (?) za klimatizácie). Dom je v nadmorskej výške 400 m, Horehronie. To že má podlahovka dlhý nábeh a dobeh nepovažujem za nevýhodu ale za vlastnosť, vyriešil som to časovým nastavením zapnutia chladenia skoro ráno, kedy sa poobede už efekt chladenia naplno prejavuje a trvá do večera aj keď sa chladenie vypína o cca 11:00 hod.. Výstupnú teplotu vody mám nastavenú na 19 st. , nikde som si zatiaľ nevšimol rosenie. Teplota v dome je v horúčavách (vonku 33-36 st.) týmto držaná celodenne stabilne na úrovni 22-23 st. A hlavne - v mojom prípade sa jedná len o cca 5 dní v roku, kedy vôbec potrebujem aktívne chladiť. Klimatizácia by pre mňa bola neefektívna (uznávam, niekde na juhu, juhozápade Slovenska je situácia asi iná). To vysúšanie vzduchu klimatizáciou považujem za dvojsečnú zbraň - mnohým ľudom vrátane mojej ženy to spôsobuje zdravotné problémy. Inak obrovský pozitívny efekt na udržanie nízkej teploty v lete u mňa malo doplnenie juhovýchodných a juhozápadných okien o vonkajšie žalúzie - to skoro úplne eliminovalo potrebu chladenia, nakoľko v noci sa otvorenými oknami dom dostatočne vychladí (okrem tropických nocí). Zhrniem svoj názor - pre nové domy s TČ s chladením mimo najteplejších oblastí Slovenska je na zváženie potreba ďalšej klimatizácie.
Ďakujem Vám za Váš názor a aj to źe chladíte iba 5 dni v roku. Moja manželka tiež neznáša klimatizáciu ako Vaśa a tento rok cez leto si ju ona sama zapínala v spalni lebo sa jej ťažko dýchalo a potrebovala odvlhčiť. Každý človek je oroginál a každý inak vnímame rovnakú teplotu a rovnakú vlhkosť. Z mojej praxe viem že klimatizáciu vie správne ovládať malo uživateľov. A vo videu som ja vyjadroval môj názor a Vy mate právo so mnou nesúhlasiť. Niekdy sa mi stáva že ma zavolajú stavebné firmy že majú reklamácie pri novostavbách. Inak pri novostavbách kde sa používa mnozštvo vody pri murovani, omietkách poteroch, tak táto voda počas prvých rokoch vstupuje do interiéru. Bol som na tej stavbe kde klimatizáciu a stropné chladenie realizoval môj konkurent. Majiteľ mal 4 pripomienky k dodvteľovi stavebnej firme. Kaluža vody v garáži, vo výťahovej šachte tiež a ďalšie 2 problémy tiež súviseli z vlhkosťou. Projektant navrhol a dodávateľ dodal okrem stropného chladenia aj klimatizáciu na zníženie absolútnej vlhkosti no majiteľ ju nezapínal. Preto mal v celom dome vysokú absolútnu vlhkosť a preto mu vodná para kondenzovala na miestach rosnśho bodu. A preto boli tie kaluže. Ćiže aj na stavbe, ktorú som neprojektoval a nedodával sa potvrdilo to o čom je moje video.
@@horvatservis Ďakujem za Vašu odpoveď. Môj príspevok neberte prosím ako nesúhlas s Vašim videom, pretože s Vašimi argumentami súhlasím , ale skôr ako moje upresnenie na základe osobnej skúsenosti, kedy si myslím že za určitých podmienok chladenie podlahou s TČ môže fungovať, len je dôležité brať do úvahy lokálne klimatické podmienky. Čo uvádzate ohľadom vyzrážanej vlhkosti - za mňa môžem povedať že som mal štastie na realizátora stavby aj dodavateľa TČ, nakoľko obaja mi dôrazne prízvukovali potrebu vysušenia stavby - čo pri stenách z pálenej tehly nebol problém ale pri betónovej podlahe to znamenalo že som ju po inštalácií TČ vykuroval 2 týždne postupne až na 40 stupňov a vetral oknami dokorán čím sa malo zabezpečiť jej vysušenie pred montážou laminátovej podlahy. Vyzerá že to fungovalo, problém môjho domu prvý polrok bývania bola príliš nízka vlhkosť (30-35%).
To ste jeden z mála ktorý počúvol stavebnú firmu. Každý dodávatel vrátane mňa upozorňuje budúceho zákaznika na čo si má dať pozor. Žiaľ nájdu sa zákaznici ktory dobre minené rady ignorujú. A potom píšu reklamácie. Pripravujem video prečo by si mal stavebnik nechať vypracovať realizačný projekt kúrenia. Mnohí realizujú kúrenie podľa projektu pre stavebné konanie a potom sa čudujú. Ja sa snažím mojimy videami predchádzať problémom. A v závere videa hovorím ak napriek upozorneniam vo videu sa stavebnik rozhodne pre chladenie podlahovkou a tepelným čerpadlom je to jeho rozhodnutie. Bol upozornený.
Teoreticky je to podané dobre. S mnohým sa da súhlasiť. A naozaj je výhodné plošné chladenie kombinovať s klimatizáciou alebo aktívnou rekuperáciou (často je to naozaj nutnosť). Ale na druhej strane je vždy dobre, ak si technici odskúšajú teóriu v praxi. Ja sám doma chladím podlahou a stenami a určite by som to za klimatizáciu nemenil. Občasné odvlhčovanie v lete riešim 2 ks odvhčovačov na 250 m2 obytnej plochy. Rovnako chladiaci výkon je úplne inak vnímaný plošným chladením a inak klimatizáciou (osobná skúsenosť po 7 rokoch prevádzky). Systém stíha chladiť na 23-25 st.C aj v najväčších horúčavách (pocitovo je to viac ako dostatočné, naopak rodina reklamuje pocit chladu a žiadajú vyššie teploty). Áno, na vlhkosť treba dávať pozor a to najmä nenechávať otvorené okná, ani v noci, keď je vonku chladnejšie. A to čo neodznelo vo videu. Investičné náklady na stropné chladenie sú cca. 2-5x vyššie ako na podlahové chladenie. Ak by sme porovnávali chladenie s lacnejším aktivovaným jadrom, tak tam nie sme na 80 W/m2 a zotrvačnosť je ešte väčší problém. A aj to zakrytie podlahy 60-70% je zavádzajúce (čiže efektívna plocha podlahy 30-40%). V praxi to tak väčšinou nie je. Je to presne opačne. Väčšina nábytku na nožičkách. Dokonca koberec je podlahové chladenie vítaný (vhodný) z hľadiska nižšej tepelnej príjímavosti podlahy. Už nebudem spomínať občianske stavby, kde je možná využiteľnosť stropov na chladenie oveľa horšia, ako podlahy (kolízie s inými profesiami). Absentujú nevýhody klimatizácie - kondenzačné plochy s trvalou vlhkosťou v interiéri, nutnosť pravidelnej údržby a dezinfekcie, výrazne nižšia životnosť voči plošnému chladeniu, nie je vždy možné eliminovať hlučnosť v noci a najmä pocit prúdenia vzduchu spôsobuje časté vypínanie v noci a ráno je značná tepelná nepohoda atd. Preto je nutné posudzovať stavby individuálne, aj vzhľadom na mnohé okrajové podmienky a aj užívateľa (veľmi dôležitý faktor) a nie je žiaľ jedno VŠEOBECNE najlepšie riešenie. Potom by sme my projektanti boli zbytoční a stačilo by zaškoliť niekoľko montážnych partií a my sa môžeme venovať inému :-) Ale s týmto som sa počas svojej praxe nestretol. Ale videl som a "denne" vidím stavby, kde ani stropné chladenie a ani dokonca existujúce klimatizačné systémy nestačia (neplnia dostatočne funkciu) a paradoxne ich občas dopĺňame podlahovým chladením (doplnenie funkcie pre existujúce podlahové vykurovanie). Preto nie som za jedno NAJLEPŠIE riešenie.
Ďakujem
tak ono kazdy system ma svoje pre a proti. aspon teda veci podla ktorych som sa ja rozhodoval pre svoju stavbu (kedze TC som chcel urcite):
* klima - prud studeneho vzduchu, miesanie prachu, hlucnost, nutnost odvodu kondenzatu idealne z kazdej izby, revizie / cistenie / servis viacerych zariadeni, netreba strazit rosny bod, rychly nabeh
* podlaha - diskomfort zo studenej podlahy, nutnost nosit papuce, aj pri sedeni za stolom to bolo neprijemne, nizsi vykon na 1m2 ako pri stropnom chladeni, po x (2-5 zalezi od teploty v interieri) hodinach podchladi podlahu a TC ani na minimalnom vykone nie je schopne sa udrzat v chode a zacne cyklovat (aj ked sa chladi celou plochou podlahovky (104m2)), neeliminule vlhost v dome, treba strazit rosny bod, pomaly nabeh / vykon
* strop - cena, nutnost bezat x zon (viac menej vsetky, zatial neodskusane) aby sa dalo udrzat TC v chode, neeliminuje vlhkost v dome, treba strazit rosny bod, pomaly nabeh
U mna to skoncilo kombinaciou TC podlahovka + stropne chladenie, rekuperacia s entalpickym vymennikom (predpokladam ze oproti klasickemu v zime vlhost udrzi v interieri, v lete naopak predpokladam ze sa bude vlhkost odovzdavat medzi vonkajsimi vzduchmi a v interieri sa udrzi suchsi vzduch. jediny problem moze byt free cooling ked sa rekuperator obchadza, ale to zistim po realnej prevadzke). + Pripadny odvlhcovac v technickej miestnosti s odvedenim priamo do odpadu, alebo pridany jeden fancoil do obyvacky pre poriesenie vlhkosti (potrebne ale prerobit vedenie vody a pridat nejake ventily - ak sa bude pridavat fancoil v zimnej zahrade, prida sa aj do obyvacky)
keby som staval vacsi dom a mal neobmedzeny priestor v technickej miestnosti (v aktualnej problem s miestom), asi by som si pridal akumulacku alebo zmiesavaci ventil , podlahovka / stropne chladenie by sli z toho a napriamo z vystupu TC by bol zapojeny vodny vymennik na rekuperacii (v lete odvlhcovanie vzduchu, v zime dohrev vzduchu) + nejaky fancoil v obyvacke / zimenj zahrade.
@@petobl to podlahové chladenie je ako každý iný technický systém ... musí byť dobre navrhnuté a správne prevádzkované - a samozrejme sa nehodí do každej stavby (určite nie klasická podlahovka s roztečou 15-20 cm). Osobne mám za sebou realizácie viac ako niekoľko desatisíc m2 podlahového chladenia a aj keď to nie je ani zďaleka dokonalý systém, tak ak má človek reálne očakávania, funguje dobre. Povrchové teploty je nutné regulovať v závislosti od krytiny - napr. na dlažbe a liatom betóne aj 24-25 st.C, ale pri kobercoch, dreve a vinyle nevadí ani 20-21 st.C. Ak TC taktuje, tak problém je inde, nie v samotnom plošnom systéme. Osobne chladím aj v kúpeľni celé leto a nikdy som nemal potrebu ho aj tu vypínať (chápem, ak to niekto má inak). Osobne nesúhlasím, že strop funguje lepšie ... to často neplatí, ale to je na dlhšie ako tento priestor. Ale okrem nižšej teploty podlahy užívateľ NEMOZE VNIMAT rozdiel, ktoré plošné chladenie má. Princíp je (a to je rozdiel voči klime), že musí plošné chladenie byť v prevádzke nepretržite celé letné obdobie (aj keď sme na dovolenke). Aj podlaha v konečnom dôsledku vychladí steny, stropy, nábytok. A naopak stropné chladenie po pár dňoch ochladí podlahu. Vlhkosť v interiéri samozrejme treba rešpektovať a ideálne ju naozaj eliminovať nejakou centrálnou chladiacou jednotkou (nemusí byť klima v každej izbe), alebo aktívnou rekuperáciou. Ak inštalujem napr. Daikin Urruru Sarrara, tak viem trocha regulovať vlhkosť aj v zime. Podlahové chladenie je tzv. svadba z rozumu. Správne navrhnuté (opakujem, nie na cenu robená klasická podlahovka) sa komfortom veľmi približuje stropnému chladeniu, ale pri oveľa nižšej investícii (voči suchému stropnému chladeniu). Nespochybňujem, že ak niekto nemá až taký investičný limit, nech si kľudne inštaluje podlahu + strop, popr. steny. Je to len plus. Samozrejme, ak budú pokračovať horúce a vlhké letá, ako bolo toto posledné, tak tam plošné systémy začnú mať sami o sebe oveľa väčšie problémy.
@@halaszh-acprojekt9088 daval som si hustejsi raster, cca tusim 10cm. jedine co u mna zhorsuje prestup je cementovy poter, pri anhydride by to asi bolo lepsie.
Ale spat k fyzike. Ak chcem mat v interieri 24-25C, tak tazko mozem mat 24-25 povrchovu teplotu dlazby. Povodne som mal v plane mat len podlahove chladenie, preto aj krytina bola planovana dlazba. Kedze sa chlad drzi pri zemi, tak ma samozrejme podlahove chladenie nizsi vykon ako stropne. pri chladeni podlahou vznika citelny rozdiel v teplote pri podlahe a pri strope. Uvazujme rehau suchy system ("Stropné chladenie REHAU dosahuje optimálny výkon 60-70 W/m2 pri povrchovej teplote 19 - 20 °C a priestorovej teplote do 26 °C"), tak kolko ma podlahove pri 24C na krytine, 5w? menej? Problem s podlahovym chladenim mam ten, ze ak ma TC minimalny vykon 1.8kw, tak samozrejme pri vykone 5w/m * 104m2 je 520w. samozrejme menej ako min vykon, takze ak sa akumulacna kapacita poteru vycerpa, zacne spinat. Ak mas aj v stenach, co ma z fyzikalneho hladiska vyssi vykon ako podlaha (studeny vzduch pada k zemi, teply stupa hore), tak ti to asi staci na pokrytie min vykonu TC, duplom pri tych 250m2 obytnej plochy. Ale pri mensich plochach absolutne nevhodne. aj pri 17-18C vode (pri nizkej vlhkosti, rosny bod bol nizsie) tak podlaha bola pocitovo dost chladna, nepriemne pri sedeni za stolom a aj tak pri 25-26C v dome stale mala podlaha nizky vykon na to aby TC mohlo ist nonstop :) takze tvrdit ze ma podlahovka a strop podobny vykon je by som povedal az klamstvo.
Ako projektakt by si mohol pisat viac vseobecne a brat do uvahy rozne aspekty stavieb, ako napriklad podlahovu plochu. A podlozit svoje pocity vypoctami :) kludne napis, aky vykon ma podlahove chladenie v rastri 10, pripadne 7cm, v cementovom poteri pri 24C teplote podlahy a 26C vzduchu. povedal by som ze skoro zanedbatelny.
"Ale okrem nižšej teploty podlahy užívateľ NEMOZE VNIMAT rozdiel, ktoré plošné chladenie má." - nizsi vykon chladenia, takze pri istych tepelnych stratach objektu nemoznost dosiahnut stanovenu teplotu (vzhladom na rosny bod, neprimnu teplotu podlahy, ...), spominana nizsia teplota podlahy, ktora je znacne diskomfortna, zapinanie a vypinanie TC, ... Vazne nemoze vnimat rozdiel? :)