Nevyhnutnosť chémie? Ja som pestoval obilie niekoľko rokov bez postrekov a šlo to. Ušetril som asi 15 postrekov. A ide to. Priateľ čo v tom čase striekal obilie a potom ho skrmoval dostal rakovinu a stratil napadnutú obličku. Aj ovocie pestujem bez postrekov viac ako 20 rokov. A pozorujem. A dá sa to. Podobne to ide aj so zeleninou a zemiakmi. A mám nový postrekovač aj chémiu. Ale ako odloženú rezervu. Poctivo spí. Aj včely, ak sú v dobrých úľoch potrebujú chémiu 3 násobne menej. U nich to pri nozéme a klieštikovi ale zatiaľ ešte treba. Strieka sa "hovorovo aj pre istotu". Často navyše. Sú záhradkári, čo idú do záhradky s vozíkom postrekov. A máte dojem, že zeleninu pripravujú striekaním ako kaderníci ženy v kaderníctve na ples. Chémia je stále silnejšia, rafinovanejšia a preto treba byť opatrnejší. Znižovať jej množstvo. Nestriekať do rezervy. Všetko živé ak je preťažené chemikáliami ľahko poddá. A potom prídu choroby, čo nechceme. Niečo je aj v našich rukách. Aj my máme tromfové eso. A to môže byť práve to, čo rozhodne, t.j. že nepreťažíme a preto vydržíme. Hľadajme aj overené nechemizované potraviny. Aj malá záhradka u starých rodičov môže znížiť chemickú záťaž na náš organizmus tak, že pohroma na nás nepríde. Zriedime záťaž. Alebo aspoň počas postrekovania lánu v susedstve a niekoľko hodín po ňom, odídeme preč na návštevu alebo na výlet, kde sa postrek nekoná. Striekanie by malo byť zásadne vhodne oznamované. Nemusíme vždy byť ako vysavačový filter na zachytávanie postrekových látok. Atď. Ale s mnohým súhlasím. Striekané veľko znášky včely presýtia chémiou. Možno by sme ako včelári mali mať pri sebe aj vlastnú zdravú nestriekanú včeliu pastvu na každé obdobie. Stromy, kríky aj rastliny. Taký svoj ozdravný program. Namiesto golfového trávnika bez kvetiny. Je to ťažké, ale ešte stále riešiteľné. Ide to, či to nevzdáme.
Preberáme západnú chémiu a s tým aj to, čo s tým ide. Už sa dá na tom poučiť, lebo oni už majú s tým nejaké skúsenosti, lebo idú v predstihu.
Nevyhnutnosť chémie? Ja som pestoval obilie niekoľko rokov bez postrekov a šlo to. Ušetril som asi 15 postrekov. A ide to. Priateľ čo v tom čase striekal obilie a potom ho skrmoval dostal rakovinu a stratil napadnutú obličku. Aj ovocie pestujem bez postrekov viac ako 20 rokov. A pozorujem. A dá sa to. Podobne to ide aj so zeleninou a zemiakmi. A mám nový postrekovač aj chémiu. Ale ako odloženú rezervu. Poctivo spí. Aj včely, ak sú v dobrých úľoch potrebujú chémiu 3 násobne menej. U nich to pri nozéme a klieštikovi ale zatiaľ ešte treba. Strieka sa "hovorovo aj pre istotu". Často navyše. Sú záhradkári, čo idú do záhradky s vozíkom postrekov. A máte dojem, že zeleninu pripravujú striekaním ako kaderníci ženy v kaderníctve na ples.
Chémia je stále silnejšia, rafinovanejšia a preto treba byť opatrnejší. Znižovať jej množstvo. Nestriekať do rezervy. Všetko živé ak je preťažené chemikáliami ľahko poddá. A potom prídu choroby, čo nechceme. Niečo je aj v našich rukách. Aj my máme tromfové eso. A to môže byť práve to, čo rozhodne, t.j. že nepreťažíme a preto vydržíme. Hľadajme aj overené nechemizované potraviny.
Aj malá záhradka u starých rodičov môže znížiť chemickú záťaž na náš organizmus tak, že pohroma na nás nepríde. Zriedime záťaž. Alebo aspoň počas postrekovania lánu v susedstve a niekoľko hodín po ňom, odídeme preč na návštevu alebo na výlet, kde sa postrek nekoná. Striekanie by malo byť zásadne vhodne oznamované. Nemusíme vždy byť ako vysavačový filter na zachytávanie postrekových látok. Atď.
Ale s mnohým súhlasím. Striekané veľko znášky včely presýtia chémiou. Možno by sme ako včelári mali mať pri sebe aj vlastnú zdravú nestriekanú včeliu pastvu na každé obdobie. Stromy, kríky aj rastliny. Taký svoj ozdravný program. Namiesto golfového trávnika bez kvetiny.
Je to ťažké, ale ešte stále riešiteľné. Ide to, či to nevzdáme.