Super video :)... Rád by som sa spýtal ohľadom záležitosti keď treba zvládnuť konflikt alebo resp. slovného útočníka, ktorý slovne útočí na moje dieťa. Príklad, moje dieťa robí trochu zle, vojde v parku do kríkov ktoré mierne poničí a okoloidúci sa do neho začne obúvať v zmysle:,, čo je to za nevychoveho spratka" atď. V iných typoch konfliktov viem bez problémov zachovať racianalne zmýšľanie a nezísť do emočnej roviny... Len pokiaľ je slovný útok namierený voči môjmu dieťaťu, tak neviem toto moc dobre zvládnuť a začnem rovnako urážať útočníka? Ako, akým spôsobom alebo kde sa dá takéto niečo naučiť? Ďakujem.
Ďakujem Peter, som rád že sa páčilo:) Tak dobre. Toto je vždy ťažké...skúsim ti k tomu dať môj pohľad, možno ťa to inšpiruje. Sám mám dve malé deti a už sa mi niečo podobné stalo, takže žiadna teória:) V prvom rade, to že sa niekto obúva do tvojho dieťaťa je vždy veľmi citlivá vec a hodne závisí od tvoj basic mind setup, celkového nastavenie mysle na zvládanie konfliktov, ako to budeš zvládať.. AK si skôr prchký charakter, tak to budeš mať veľmi ťažké. Ak bude vychádzať z tvojho popisu situácie, tak ja by som postupoval nasledovne. 1. Po prvej kritike sa "zakotvím" . Hlboký nádych a výdych. Niekoľko krát, Nijako nereagujem. Na toto sa pripravujem už doma. Môžem si to prehrať aj v mysli, ako by som v takej situácii reagoval. Dôležité si je uvedomiť, že nehrozí žiadne skutočné nebezpečenstvo ( ak je to naozaj tak a zväčša to tak naozaj je). Toto je veľmi dôležité. Niekto niečo povedal...no big deal...nič sa nedeje. 2. pozorujem ako sa bude situácia vyvíjať. zatiaľ nijako nezasahujem...neviem ku komu agresor hovorí....je jasné že na mňa? alebo si len hundre popod nos? alebo to adresuje dieťaťu? jeho vyjadrenie je len sťažnosť , nič iné. Ak je to fakt všeobecné, nechám to tak, kľudne hrám mŕtveho chrobáka alebo bedlivo sledujem situáciu. Ak agresor nezíska žiadnu reakciu, tak ide zväčša ďalej. Interakcia skončila. 3. Ak sa obracia priamo na mňa, tak počkám či je jasné, čo po mne chce. Ak reaguje "urobte si s tým deckom niečo..." mám niekoľko variant odpovedí: " Áno, máte pravdu, dnes sa nespráva moc dobre, napravím to (taktika otvorených dverí). Druhá možná reakcia: A čo konkrétny by ste si predstavovali aby som urobil? A čakám na odpoveď alebo reakciu. Ak po mne chce niečo čo sa dá urobiť (aby som dohovoril, tak to spravím, je to malý ústupok k celkovému riešeniu situácie) O tomto by sa dalo veľmi dlho hovoriť, možno to dám do streamu ako tému:) Ale v princípe je kľúčové, aby si sa ty nenechal zatiahnuť do konfliktu, aby si sa ti sám nestal agresorom. Zväčša práve reakcie rodičov na niečo podobné bývajú prehnané a nereflektujú skutočnú závažnosť problémy. Ktorý je naozaj mizivý a vlastne za žiadnu reakciu (dokiaľ nehrozí skutočné nebezpečenstvo) nestojí,. Snáď ti to aspoň trochu pomohlo a držím palce:)
@@MartinProdaj ďakujem Ti veľmi pekne.... Určite mi to veľmi pomohlo a inšpirovalo... Škoda, že na takéto druhy konfliktov nebývajú nejaké semináre, workshopy (možno áno, ale zatiaľ som nenašiel)... Ono je zaujímavé, že pokiaľ ide čisto o mňa, či už procovne alebo mimo prácu, dokážem zachovať chladnú hlavu a vec vyriešim racionálne. Len pokiaľ ide o mojho 3,5 ročného syna, tak mám s tým problém a nedokážem veľmi racionálne reagovať a znížim sa niekedy na úroveň útočníka (slovného samozrejme)...a poviem mu niečo v zmysle, aby sa staral o svoje. Syn je skôr veľakrát iba hyperaktívny, hlučný, ukričaný, nie že by bil nejaké iné dieťa, to nie... No a proste kvôli tomuto na neho ľudia občas zafrflú, v zmysle spratka alebo nevychovanca a tam je pre mňa problém ostať v kľude.
No, na taketo temy bývajú aj workshopy a semináre (prípadne individuálne mentoringy), sám ich robím:) Viac info nájdeš na mojom webe martinprodaj.sk Rozumiem..pri našich deťoch ide z nášho pohľadu o veľa, ale ak začneš na sebe pracovat, tak sa to dá zvládať. Držím ti palce:)
jj agresivní jednání je hodně špatná věc, když máte v panelovém domě člověka který má potřebu slovně napadat sousedy kvůli každé maličkosti a zakončí to fyzyckým napadením. to jsou sousedé kteří mají pocit že jim patří celý dům, když není ráno třeba odhrnutý sníh už začíná dávat kázání, je víc mokrá zem po úklidu a už dělá zle, tu a tam obchází celí dům a má potřebu zametat a ukazovat se nebo napadat a urážet jiné spolu nájemníky na schůzi a tak by se dalo pokračovat do nekonečna takové chodící zlo no a proto nosím pepřový sprej na vlastní obranu
Ako reagujú a čo robia druhí ľudia, to nemáme pod kontrolou. Ale naše jednanie vieme ovplyvniť. A áno, ak som fyzicky napadnutí, tak sa fyzicky bránim. Ako sa však hovorí v každom dobrom filme o karate, je lepšie utiecť, ako ísť do otvorenej konfrontácie.
Ďakujem za video a dobré rady.
Nech sa páči, rado sa stalo:)
Super video :)... Rád by som sa spýtal ohľadom záležitosti keď treba zvládnuť konflikt alebo resp. slovného útočníka, ktorý slovne útočí na moje dieťa. Príklad, moje dieťa robí trochu zle, vojde v parku do kríkov ktoré mierne poničí a okoloidúci sa do neho začne obúvať v zmysle:,, čo je to za nevychoveho spratka" atď. V iných typoch konfliktov viem bez problémov zachovať racianalne zmýšľanie a nezísť do emočnej roviny... Len pokiaľ je slovný útok namierený voči môjmu dieťaťu, tak neviem toto moc dobre zvládnuť a začnem rovnako urážať útočníka? Ako, akým spôsobom alebo kde sa dá takéto niečo naučiť? Ďakujem.
Ďakujem Peter, som rád že sa páčilo:) Tak dobre. Toto je vždy ťažké...skúsim ti k tomu dať môj pohľad, možno ťa to inšpiruje. Sám mám dve malé deti a už sa mi niečo podobné stalo, takže žiadna teória:) V prvom rade, to že sa niekto obúva do tvojho dieťaťa je vždy veľmi citlivá vec a hodne závisí od tvoj basic mind setup, celkového nastavenie mysle na zvládanie konfliktov, ako to budeš zvládať.. AK si skôr prchký charakter, tak to budeš mať veľmi ťažké.
Ak bude vychádzať z tvojho popisu situácie, tak ja by som postupoval nasledovne.
1. Po prvej kritike sa "zakotvím" . Hlboký nádych a výdych. Niekoľko krát, Nijako nereagujem. Na toto sa pripravujem už doma. Môžem si to prehrať aj v mysli, ako by som v takej situácii reagoval. Dôležité si je uvedomiť, že nehrozí žiadne skutočné nebezpečenstvo ( ak je to naozaj tak a zväčša to tak naozaj je). Toto je veľmi dôležité. Niekto niečo povedal...no big deal...nič sa nedeje.
2. pozorujem ako sa bude situácia vyvíjať. zatiaľ nijako nezasahujem...neviem ku komu agresor hovorí....je jasné že na mňa? alebo si len hundre popod nos? alebo to adresuje dieťaťu? jeho vyjadrenie je len sťažnosť , nič iné. Ak je to fakt všeobecné, nechám to tak, kľudne hrám mŕtveho chrobáka alebo bedlivo sledujem situáciu. Ak agresor nezíska žiadnu reakciu, tak ide zväčša ďalej. Interakcia skončila.
3. Ak sa obracia priamo na mňa, tak počkám či je jasné, čo po mne chce. Ak reaguje "urobte si s tým deckom niečo..." mám niekoľko variant odpovedí: " Áno, máte pravdu, dnes sa nespráva moc dobre, napravím to (taktika otvorených dverí). Druhá možná reakcia: A čo konkrétny by ste si predstavovali aby som urobil? A čakám na odpoveď alebo reakciu. Ak po mne chce niečo čo sa dá urobiť (aby som dohovoril, tak to spravím, je to malý ústupok k celkovému riešeniu situácie)
O tomto by sa dalo veľmi dlho hovoriť, možno to dám do streamu ako tému:) Ale v princípe je kľúčové, aby si sa ty nenechal zatiahnuť do konfliktu, aby si sa ti sám nestal agresorom.
Zväčša práve reakcie rodičov na niečo podobné bývajú prehnané a nereflektujú skutočnú závažnosť problémy. Ktorý je naozaj mizivý a vlastne za žiadnu reakciu (dokiaľ nehrozí skutočné nebezpečenstvo) nestojí,.
Snáď ti to aspoň trochu pomohlo a držím palce:)
@@MartinProdaj ďakujem Ti veľmi pekne.... Určite mi to veľmi pomohlo a inšpirovalo... Škoda, že na takéto druhy konfliktov nebývajú nejaké semináre, workshopy (možno áno, ale zatiaľ som nenašiel)... Ono je zaujímavé, že pokiaľ ide čisto o mňa, či už procovne alebo mimo prácu, dokážem zachovať chladnú hlavu a vec vyriešim racionálne. Len pokiaľ ide o mojho 3,5 ročného syna, tak mám s tým problém a nedokážem veľmi racionálne reagovať a znížim sa niekedy na úroveň útočníka (slovného samozrejme)...a poviem mu niečo v zmysle, aby sa staral o svoje. Syn je skôr veľakrát iba hyperaktívny, hlučný, ukričaný, nie že by bil nejaké iné dieťa, to nie... No a proste kvôli tomuto na neho ľudia občas zafrflú, v zmysle spratka alebo nevychovanca a tam je pre mňa problém ostať v kľude.
No, na taketo temy bývajú aj workshopy a semináre (prípadne individuálne mentoringy), sám ich robím:) Viac info nájdeš na mojom webe martinprodaj.sk
Rozumiem..pri našich deťoch ide z nášho pohľadu o veľa, ale ak začneš na sebe pracovat, tak sa to dá zvládať.
Držím ti palce:)
jj agresivní jednání je hodně špatná věc, když máte v panelovém domě člověka který má potřebu slovně napadat sousedy kvůli každé maličkosti a zakončí to fyzyckým napadením. to jsou sousedé kteří mají pocit že jim patří celý dům, když není ráno třeba odhrnutý sníh už začíná dávat kázání, je víc mokrá zem po úklidu a už dělá zle, tu a tam obchází celí dům a má potřebu zametat a ukazovat se nebo napadat a urážet jiné spolu nájemníky na schůzi a tak by se dalo pokračovat do nekonečna takové chodící zlo no a proto nosím pepřový sprej na vlastní obranu
Ako reagujú a čo robia druhí ľudia, to nemáme pod kontrolou. Ale naše jednanie vieme ovplyvniť. A áno, ak som fyzicky napadnutí, tak sa fyzicky bránim. Ako sa však hovorí v každom dobrom filme o karate, je lepšie utiecť, ako ísť do otvorenej konfrontácie.