Na takýto zásah je v období v druhej polovici jari už neskoro. Slivka síce znesie aj pomerne hlboký rez, avšak nie natoľko ako marhuľa alebo broskyňa, ale je pri nej vhodnejšie vykonať takýto radikálny zásah - napríklad pri potrebe zníženia koruny alebo na obmedzenie rozmerov koruny bujne rastúcich stromov v období po zbere úrody resp. v druhej polovici augusta. Platí však pri tom zásada, že stromu treba ponechať dostatočnú listovú plochu, ktorá je potrebná pre jeho životné pochody. Odstrániť možno nanajvýš tretinu až polovicu listovej plochy, čím je strom v lepšej kondícii tým ľahšie sa s jej stratou vyrovná. Ponechané letorasty však v tom prípade neskracujeme, a to kvôli lepšiemu ukončeniu vegetácie. V dobrých podmienkach ich rastové vrcholy obnovia rast, ktorý bude trvať dlhšie ako pri nerezaných stromoch, ale zároveň tieto rastúce vrcholy čiastočne tlmia nežiadúcu tvrobu predčasných letorastov (sekundárne alebo terciárne rozkonárovanie), ktorých drevo v dôsledku dlhej rastovej periódy na jeseň zle vyzrieva. Počas vegetácie v nasledujúcom roku po letnom zrezaní stromu sa objaví množstvo vlkov a rast bude silný a na zvládnutie tejto situácie postupujeme ako v prípade marhule v druhom roku po zrezaní. Višňa a čerešňa znášajú spomedzi kôstkovín hlboký rez najhoršie, no aj pri nich je možné urobiť hlboký zásah napr. pri znižovaní prípadne presvetľovaní koruny. Znižovanie do 3 až 4 roky starého dreva je možné aj na začiatku vegetácie, ak je však potrebný hlbší rez (do 7 - 8 ročného dreva), vhodnejší termín je po zbere úrody až do obdobia 4 až 6 týždňov po zbere. Pozornosť bude, podobne ako pri iných druhoch kôstkovín, potrebné venovať včasnej regulácii rastu vytvorených letorastov v ďalšom roku. Ak je potrebný ešte hlbší zásah, je lepšie urobiť ho vo viacerých krokoch, najprv zrezanie konárov po približne štvorročné drevo, po vytvorení regeneračných výhonkov regulácia ich rastu a podpora rozvoja bočných konárikov vyrastajúcich von z koruny v starších partiách koruny, z ktorých sa vybuduje náhrada časti kostrových konárov, ktorá bude neskôr odstránena a následne rez na prevod na tieto predtým podporované konáre. Tento postup možno využiť aj pri slivkovinách a funguje aj pri premene koruny so stredníkom na kotlovitú korunu. Oleg Paulen
pekne vysvetlené video 👍
👍👍👍👍👍
mozeme este teraz zrezat slivku na kypte?
🤌🏼
Na takýto zásah je v období v druhej polovici jari už neskoro. Slivka síce znesie aj pomerne hlboký rez, avšak nie natoľko ako marhuľa alebo broskyňa, ale je pri nej vhodnejšie vykonať takýto radikálny zásah - napríklad pri potrebe zníženia koruny alebo na obmedzenie rozmerov koruny bujne rastúcich stromov v období po zbere úrody resp. v druhej polovici augusta. Platí však pri tom zásada, že stromu treba ponechať dostatočnú listovú plochu, ktorá je potrebná pre jeho životné pochody. Odstrániť možno nanajvýš tretinu až polovicu listovej plochy, čím je strom v lepšej kondícii tým ľahšie sa s jej stratou vyrovná. Ponechané letorasty však v tom prípade neskracujeme, a to kvôli lepšiemu ukončeniu vegetácie. V dobrých podmienkach ich rastové vrcholy obnovia rast, ktorý bude trvať dlhšie ako pri nerezaných stromoch, ale zároveň tieto rastúce vrcholy čiastočne tlmia nežiadúcu tvrobu predčasných letorastov (sekundárne alebo terciárne rozkonárovanie), ktorých drevo v dôsledku dlhej rastovej periódy na jeseň zle vyzrieva. Počas vegetácie v nasledujúcom roku po letnom zrezaní stromu sa objaví množstvo vlkov a rast bude silný a na zvládnutie tejto situácie postupujeme ako v prípade marhule v druhom roku po zrezaní.
Višňa a čerešňa znášajú spomedzi kôstkovín hlboký rez najhoršie, no aj pri nich je možné urobiť hlboký zásah napr. pri znižovaní prípadne presvetľovaní koruny. Znižovanie do 3 až 4 roky starého dreva je možné aj na začiatku vegetácie, ak je však potrebný hlbší rez (do 7 - 8 ročného dreva), vhodnejší termín je po zbere úrody až do obdobia 4 až 6 týždňov po zbere. Pozornosť bude, podobne ako pri iných druhoch kôstkovín, potrebné venovať včasnej regulácii rastu vytvorených letorastov v ďalšom roku. Ak je potrebný ešte hlbší zásah, je lepšie urobiť ho vo viacerých krokoch, najprv zrezanie konárov po približne štvorročné drevo, po vytvorení regeneračných výhonkov regulácia ich rastu a podpora rozvoja bočných konárikov vyrastajúcich von z koruny v starších partiách koruny, z ktorých sa vybuduje náhrada časti kostrových konárov, ktorá bude neskôr odstránena a následne rez na prevod na tieto predtým podporované konáre. Tento postup možno využiť aj pri slivkovinách a funguje aj pri premene koruny so stredníkom na kotlovitú korunu.
Oleg Paulen
Dá sa takto zrezat višna ? Je dosť napadnutá moniliovou spalou