Abrahám ospravedlnený z viery. Prečo si Boh práve Abraháma vybral za telesného praotca židovského národa? 2 Určite nie pre jeho dobré skutky! Tým by si mohol získať chválu a uznanie v očiach ľudí, ale nie v Božích. 3 Sväté Písmo hovorí o ňom čosi iné: Abrahám uveril Bohu, preto ho Boh vyhlásil za spravodlivého." 4 Ak niekto vykoná nejakú prácu, má právo na odmenu. Dostane to, čo si zaslúžil. 5 Ale u Boha je to ináč. U Boha nič nedosiahnem, ak sa odvolávam na svoje dobré" skutky. Len ak dôverujem Bohu, že ma napriek môjmu previneniu ospravedlní, môžem pred ním obstáť. 6 O tom hovorí aj kráľ Dávid, ktorý nazýva šťastnými tých ľudí, ktorých Boh ospravedlnil bez ich vlastnej zásluhy: 7 Šťastní sú tí, ktorým Boh odpustil previnenia a ktorých hriechy vymazal. 8 Šťastný je človek, ktorému Boh nepočíta hriechy!" 9 Vzťahuje sa toto zasľúbenie iba na Židov, ktorí sa podrobili náboženskému obradu obriezky? O Abrahámovi sme povedali, že ho Boh vyhlásil za spravodlivého, lebo mu uveril. 10 Kedy sa to stalo? Po jeho obrezaní na znamenie židovstva alebo ešte predtým? 11 Áno, bolo to ešte predtým, ako sa stal Židom. Obriezka ako znamenie židovstva mala iba spečatiť, že ho Boh uznal za spravodlivého ešte skôr, ako toto znamenie prijal. 12 Tak sa stal Abrahám nielen praotcom Židov, ale aj duchovným predchodcom všetkých, ktorí šli cestou viery, ako to urobil pred svojím obrezaním. 13 Abrahámovi a jeho potomkom zasľúbil Boh slávnu budúcnosť nie zato, že dodržiavali prikázania zákona, ale zato, že Bohu neochvejne dôveroval. 14 Keby tu platil iba zákon, viera by bola zbytočná a Božie sľuby dané Abrahámovi by stratili zmysel. 15 Zákon je len meradlom previnenia -- bez zákona niet viny. 16 Pretože je Boh milostivý, zasľúbenie platilo nielen Abrahámovým zákonitým potomkom, ale aj všetkým tým, ktorých s Abrahámom spája rovnaká viera. Preto nezaložil svoj sľub na zachovávaní zákona, ale na viere. Abrahámov príklad neochvejnej viery 17 On je otcom všetkých nás. Tak treba rozumieť Písmu, ktoré hovorí: Určil som ťa za otca mnohých národov." Boh prijme ľudí zo všetkých národov, ktorí dúfajú v neho podobne ako Abrahám. To je zasľúbenie samého Boha, ktorý oživuje mŕtvych, a o budúcich veciach hovorí s takou istotou, ako keby sa už boli stali. 18 Abrahám uveril, hoci sa to zdalo neuveriteľné, že mu Boh dá naozaj početné potomstvo. 19 Neochabol vo viere ani vtedy, keď si pomyslel na svoje neduživé telo -- veď mal bezmála sto rokov a jeho žena Sára takisto prekročila vek, keď mohla mať deti. 20 Abrahám nikdy nezapochyboval. Uveril Bohu, jeho viera bola čoraz pevnejšia a chválil Boha za požehnanie ešte skôr, ako sa naplnilo. 21 Bol neochvejne presvedčený, že Boh je schopný splniť všetko, čo sľúbil. 22 A práve pre túto jeho vieru odpustil Boh Abrahámovi hriechy a vyhlásil ho za spravodlivého. 23 Toto však nebolo zaznamenané len kvôli Abrahámovi, 24 ale aj kvôli nám. Aj nás ospravedlní, ak mu uveríme. Veď on vzkriesil z mŕtvych Ježiša, 25 ktorý odpykal trest za naše viny a vstal z hrobu, aby nás ospravedlnil
Abrahám ospravedlnený z viery. Prečo si Boh práve Abraháma vybral za telesného praotca židovského národa?
2 Určite nie pre jeho dobré skutky! Tým by si mohol získať chválu a uznanie v očiach ľudí, ale nie v Božích.
3 Sväté Písmo hovorí o ňom čosi iné: Abrahám uveril Bohu, preto ho Boh vyhlásil za spravodlivého."
4 Ak niekto vykoná nejakú prácu, má právo na odmenu. Dostane to, čo si zaslúžil.
5 Ale u Boha je to ináč. U Boha nič nedosiahnem, ak sa odvolávam na svoje dobré" skutky. Len ak dôverujem Bohu, že ma napriek môjmu previneniu ospravedlní, môžem pred ním obstáť.
6 O tom hovorí aj kráľ Dávid, ktorý nazýva šťastnými tých ľudí, ktorých Boh ospravedlnil bez ich vlastnej zásluhy:
7 Šťastní sú tí, ktorým Boh odpustil previnenia a ktorých hriechy vymazal.
8 Šťastný je človek, ktorému Boh nepočíta hriechy!"
9 Vzťahuje sa toto zasľúbenie iba na Židov, ktorí sa podrobili náboženskému obradu obriezky? O Abrahámovi sme povedali, že ho Boh vyhlásil za spravodlivého, lebo mu uveril.
10 Kedy sa to stalo? Po jeho obrezaní na znamenie židovstva alebo ešte predtým?
11 Áno, bolo to ešte predtým, ako sa stal Židom. Obriezka ako znamenie židovstva mala iba spečatiť, že ho Boh uznal za spravodlivého ešte skôr, ako toto znamenie prijal.
12 Tak sa stal Abrahám nielen praotcom Židov, ale aj duchovným predchodcom všetkých, ktorí šli cestou viery, ako to urobil pred svojím obrezaním.
13 Abrahámovi a jeho potomkom zasľúbil Boh slávnu budúcnosť nie zato, že dodržiavali prikázania zákona, ale zato, že Bohu neochvejne dôveroval.
14 Keby tu platil iba zákon, viera by bola zbytočná a Božie sľuby dané Abrahámovi by stratili zmysel.
15 Zákon je len meradlom previnenia -- bez zákona niet viny.
16 Pretože je Boh milostivý, zasľúbenie platilo nielen Abrahámovým zákonitým potomkom, ale aj všetkým tým, ktorých s Abrahámom spája rovnaká viera. Preto nezaložil svoj sľub na zachovávaní zákona, ale na viere.
Abrahámov príklad neochvejnej viery
17 On je otcom všetkých nás. Tak treba rozumieť Písmu, ktoré hovorí: Určil som ťa za otca mnohých národov." Boh prijme ľudí zo všetkých národov, ktorí dúfajú v neho podobne ako Abrahám. To je zasľúbenie samého Boha, ktorý oživuje mŕtvych, a o budúcich veciach hovorí s takou istotou, ako keby sa už boli stali.
18 Abrahám uveril, hoci sa to zdalo neuveriteľné, že mu Boh dá naozaj početné potomstvo.
19 Neochabol vo viere ani vtedy, keď si pomyslel na svoje neduživé telo -- veď mal bezmála sto rokov a jeho žena Sára takisto prekročila vek, keď mohla mať deti.
20 Abrahám nikdy nezapochyboval. Uveril Bohu, jeho viera bola čoraz pevnejšia a chválil Boha za požehnanie ešte skôr, ako sa naplnilo.
21 Bol neochvejne presvedčený, že Boh je schopný splniť všetko, čo sľúbil.
22 A práve pre túto jeho vieru odpustil Boh Abrahámovi hriechy a vyhlásil ho za spravodlivého.
23 Toto však nebolo zaznamenané len kvôli Abrahámovi,
24 ale aj kvôli nám. Aj nás ospravedlní, ak mu uveríme. Veď on vzkriesil z mŕtvych Ježiša,
25 ktorý odpykal trest za naše viny a vstal z hrobu, aby nás ospravedlnil