Ki kantite manje jaden nou yo ka pwodui chak lane ? - EDUCATION ECONOMIQUE
Вставка
- Опубліковано 21 жов 2024
- Nan kad emisyon EDUCATION ECONOMIQUE ki pase sou Télé Caraibes, Etzer Emile ap pale sou kapasite pwodiksyon Ayiti genyen nan zafè manje. Ki kantite diri, mayi, pitimi, yanm, bannann, zaboka, mango, pwa, kabri, poul, bèf, pwason etc... peyi a pwodui chak lane? Nan ki zòn ki gen plis pwodiksyon? Nan ki depatman ki gen plis aktivite elvaj? etc..
wap travay pou nouvel haiti an! nou diw merci frem!!!
Etzer Emil dè le début mwun rinmin travay yap fè a travay pour sensibiliser pèp la bon travay
Très cher économiste Etzer Émile, vous êtes tout simplement extraordinaire. Vos capsules sont d'une qualité hors norme et leur fond nous interpelle. Kisa w manke pou ta ede peyi a au plus haut niveau? Se tris pou jan de moun tankou ou pa ka fè plis pou peyi a e se pa volonte ou pa genyen.
Bon travay !!
trè bèl emisyon kòm dabitid.
Wap fè on bon travail Mr Émile mwen bien kontan que nou komancé sansibilizé peuple paské ginyin ampil ignorance nan mitan komunoté haïtienne nan.
Merci anpil Économiste Etzer 😊❤
Merci Professeur !
Bon bagay
Félicitations
Gros travail
Bon donne
TRES BELLE EMISSION. MERCI POU CHIF YO.
Tre bon repòtaj .. Mesi Edzer
Merçi mon vieux
Merci pour votre vidéo
Bravo fèmen fwontye pa nou réd rèd viv haiti 🇭🇹✊🏾🕊️
Bravo! Bèl travay. Ayiti gen yon lòt vizaj avèk kontribisyon ou yo.
Slt! Merci pour votre noble travail au sein de la communauté.
Bon travail, nou bezwenw nan tèt peyi a
Bonjour mon frère félicitation bon travail
GOOD JOB. NOU KONNEN LI PA FASIL POU W MEN MALGRÉ VENTS ET MARÉES: W FÈ SA W KAPAB POU W POTÉ YON GWO ENFÔMASYON
BRAVO KENBÉ LA KOURAJ BROTHER
May God continue to bless and protect you !
Bonsoir bon citoyen
Un grand pour Vos efforts tout n est pas.fini car il existe encore des haitiens qui pensent pour le pays
Que le grand Dieu soit avec vous
Mr Emile
Bonswa économis bon travay❤✋🇭🇹🇭🇹✋🇭🇹🇭🇹🇭🇹✋
Bon travail confrère
Mesi economiste Etzer Emile
Bon travay Mr Etzer
🥰M renmen travay ou ap fè an. First Comment.
Bon travay ❤❤❤
Bon travay ekonomis.
Oh Bon Dieu ban nou Economist Etzer Emile comme president peyi D’ahiti non Papa
Bon bagay 🔥
Mwen renmen travay la wap aider société a spécialement paysage la 🇭🇹🇭🇹🇭🇹🇭🇹🇭🇹🇭🇹🇭🇹👍🙏
Bon travay
un grand merci à vous👏👏👏👍👍
Toutes mes FÉLICITATIONS.
Nou konsome diri twòp, Eske Nou pa ta dwe redui DEMANN sou diri à?
Felicitations mesye etzer
Mwen renmen emisyon an men m remaké
W pa palé de la canne à sucre Li pa fè pati
De pwoduksyon nasyonal ankô Ou byen
Li konté pou yon fwi mèsi
Bon travail
Bòn travay Etzer pa dékourajé paské nap fin pa sòti lan trou yo mété nou an. Produksyon nasyonal gen pouli rémonté vlé pa vlé.
🇭🇹🤌🏼 Plus model TankouW, Se sa jenès ayisyèn nan bezwen💯
Bon Travay Mr.
Merci économiste
Belle émission mon frère 🙏🏾🙏🏾👍🏾
C raison ki fait Ayitien fait vieux maladi yo nou pa varier mangé nou yo manger pitimi ak mayi moulin 🇭🇹🇭🇹🇭🇹🇭🇹🇭🇹
🔥
Etzer mwen apresye travay wap fè ya, men map tann rès emisyon an. Tit emisyon an jodia di ki kantite manje jaden nou yo ka pwodwi, men ou plis pale de kantite aktyèl, mwen te panse ou ta pral pale plis sou kantite potansyèl jaden nou yo.
Bonswar
Kidonk gen yn manque de planification bò kote leta paske population an ogmante olye pou espas kiltivab ta ogmante tou li diminuer.
❤❤❤
Etzer kitem diw frem , anpil peyi la kap evolye son pakert prezidan Jen kap dirije yo,, mw Sam vle diw frem palé mwens mete gren poun Fon sel avek ou pouw rive pran tet peyi a nap mete enpe konfyans nan ou ok frem map desan Vin votew
Economis fòk ou fè on dezyèm pati pou ban nou tout ti detay
Monsieur Émile il serait très important de travailler si cela serait possible avec 2 nutritionistes car vous avez oublié de mentionné un élément essentiel dans la nutrition( le igname) car consommer le riz chaque jour n est pas la meilleure décision il contient beaucoup de sucre , les asiatiques consomment le leur différemment , ils font cuire le riz à la vapeur sans huile , les Haytiens surtout avec beaucoup d huile . je ne sais beaucoup je ne suis pas nutritionniste .
Il y a d autres études qui disent que le café est tres bon pour le coeur , il est une mine d'or même pour le marché intérieur si on le préparait à l
usine , il est recommandé d en boire une tasse chaque matin une seule , la mise en sachet peut se faire à l usine et distribuer à travers le pays , on fera de meme avec le sucre brun on fera de même avec le cacao . c est ce qu on fait au Québec ,tout est préparé dans une usine , des milliers d emplois , ils sont seulement 8millions 400 .000 ,et I million d étudiants etrangers ,illégaux , temporaires, touristes, ect .....tout est préparé dans une propreté car la Mairie visite souvent pour les lieux .les employés portent uniforme .
Prof. Emile eske maladi tombe sou production petit mil
Bonsoir Etzer. JE suis ISMÉ Maxo,ing-Agr. Puis JE avoir votre Numero svp?
Antouka Peuple Haïtien responsable de problème que pays d'Haïti ap viv kounya. Mwen songé en 1988 et 1989 mwen té rété Port-au-Prince. Du riz Miami té komancé rantré nan pays d'Haïti. Moun Port-au-Prince di yo pap mangé du riz Latibonit bay Sida, sé konsa petit à petit Latibonit suspann produit paské tout moun nèt sété du riz Miami ki pat bay Sida ki mété nou koté nou yé laa Mr Émile.
Ayisyen gen folie grandè lakay yo nan teknoloji,nan manje diri chak jou ak vye vyann Sendomeng klowòxe yo wa, nan vwayaje etc...
Pou semans yo poukisa nou pa OUVWI mâche ak lafrik ouest? Anpil nan peyi afrikain yo gen menm semans ak nou. Pa ekzanp fok mw ta organize m pou mâle nan kot divwa pou pitimi ou Mali e Mali se yon kote yo fè anpil pitimi
🇭🇹🤌🏼 Plus model TankouW, Se sa jenès ayisyèn nan bezwen💯
Bon Travay Mr.