Život na Slovensku v období 1. ČSR (1923-1938)
Вставка
- Опубліковано 16 лип 2024
- 0:00 - 04:46 Zábery z cestopisného filmu "Cesta kolem republiky" (r. 1923). Priekopník nášho filmu a zároveň priekopník československého ľadového hokeja Jan Arnold Palouš v lete 1923 spolu s kameramanom Jindřichom Brychtom 5 týždňov chodili krížom krážom republikou, doslova od Šumavy k Tatrám a nakrúcali krajiny, mestá, továrne, i ľudí. Tých ľudí, bohužiaľ, len poskromne. Na svoju dobu vyvolal film značný ohlas. Treba si uvedomiť, že v roku 1923 vo svete bez televízie a internetu väčšina ľudí poznala len najbližšie okolie svojho mesta alebo dediny. A ako vyzerajú vzdialenejšie miesta, to mohli vidieť len na pohľadniciach.
04:46 - 11:42 Film "Nedeľa pod Tatrami" (pravdepodobne r. 1938) prináša dobové snímky života na tatranskom salaši, a bežného života ľudí zo Štrby, Važca a Ždiaru. Tento obrazovo veľmi zaujímavý film nakrútili filmári z Prahy - režisér František Rejlek s kameramanom Mirkom Wagnerom. Tretím autorom filmu je hudobný skladateľ Eduard Ingriš.
Ďakujeme pánovi Karlovi Čáslavskému za tento cenný zdroj informácií a za jeho celoživotné dielo. Bol to významný český filmový archivár, historik, publicista a moderátor, pracovník Národného filmového archívu, špecializovaný na oblasť spravodajského filmu do roku 1945. Bol to veľký odborník na nemý film a americkú filmovú grotesku. Bol tiež nadšeným a vytrvalým propagátorom a obdivovateľom českého filmu, čo po mnoho rokov preukazoval vo svojej práci pre Československú televíziu, neskôr pre Českú televíziu. Počas vyhlasovania výsledkov ankety TýTý 2009 bol uvedený do Dvorany slávy tejto súťaže. Po celý svoj život bol vyznávačom klasických mravných hodnôt. Bol obdivovateľom obdobia prvej republiky - doby Karla Čapka a prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Od Predsedníctva Masarykovho demokratického hnutia obdržal v roku 2002 Čestnú medailu T.G. Masaryka. Česť jeho pamiatke.
Hudba: So slzami v očiach (Janko Blaho); Rodný môj kraj (Janko Blaho), Dedinka v údolí (F. K. Veselý), Hej, javor krásny (Janko Blaho).
Buďme v kontakte: / hrasko.igor / www.igorhrasko.sk
krásni ľudia aj krajina . my Slováci
Nostalgia na časy keď bol život iný. Výborný štúdijný materiál pre študentov ale aj odborníkov cez etnológiu, pamiatkárov, ekológiu, architektúru... .
Mario Heresteny Ahoj Mario. Už v zakladnych skolach by to malo začat. Detick by sa mohli učit Národne vzory malovat, vysivat, tancovat a spievat už na zakladnych skolach. Ako studenti potom dalej rozvijat svoje vzdelanie a narodnostne citenie aby nasa nadherna narodna vedomost a pamiatka nezanikla. Aby věděli kam patria a kde su doma. Láska k domovine je to, preco vieme kam patrime a musime si to ochranovat a starat sa o to. Prvomrade by mali ucitelia vediet tieto techniky vo vytvarnej ludovej vychove. Na hudobnej ludovej vychove. Na tanecnej ludovej vychove.
Nie len pre nich. Kto nepozná svoju históriu nepozná svoju budúcnosť
@@JordanAlexios "Prvomrade" aby deti vedeli slovenskú gramatiku a históriu, keď už v nich chceme pestovať nejaké národné hodnoty.
ale každopádne vďaka za zábery...
Tatry boli prelámané ako dnes, ale všetci pracovali.
Casy ked kroje ne boly len na javisko!!
To sa uż ne vrati, ale to żial!!
...a všimnite si poriadne v 4:23 tú trosku vyhoretého hradu na Bratislavou...to bola paráda, a dolu Frantise Krystof Veselý spieval za gážu v Auparku "rodný môj kraj"....
Stejne v ty dobe to bylo vsude stejny, se kouknete na videa u nemcu, madaru, polaku, Ze stejny doby jako je tohle zadnej rozdil.
ci bol klud a pohoda neviem,no starosti asi boli tiez..
Frantisek Janosik Ahoj Janosik. Ludia mali vtedy vazne existencne starosti.
Kľud,pohoda a bez vážnich starostí
ilja muromec Ludia boli chudobni! Mali vazne existencne starosti. Bolí negramotni, utlacany madarmi Rausanmi. Boli vyciciavani a pokorovany! To je teda nostalgia!
@@JordanAlexios Ano, většina lidí žila pod hranicí bídy,bez prostředků a bez práce,ve filmu to vypadá romanticky,ale večer nebylo co dát dětem k večeři..A páni se tím nezatěžovali.
@@JordanAlexios Toto je za Československa takže tu už utláčaní neboli a 81% Slovákov už bolo gramotných.
Pre Gorum:Ide o obdobie 1923-1938,takže Maďari a Rakušáci už boli mimo.
Ano vychod konči v košiciach klasika
No
Romantika? Jistě. Chudoba? Hrůza - jde o 30. léta 20. st. a je vidět, že Uhry na Slovenském venkově žádný rozkvět nedovolily. Jen kostel a nic. Jednopokojové, maximálně dvoupokojové dřevěnice. Ti lidé byli tak tvrdí, protože vydrželi v neuvěřitelných podmínkách...