Děkujeme mladému sympatickému muži za výklad.Historie tak vzrušující a velmi velka škoda ,že památky jako tato chatrají. Byl by to vlastně šperk teto krajiny.
V roku 1974 slúžil v radvanskom armádnom útvare istý mladý budúci architekt menom Ladislav z Galanty. Okolo Tihányovského kaľtieľa prechadzal pravidelne v čase voľna. Raz v piatok, keď sa okolo kaštieľa zhromaždili robotníci sa s nimi pustil do reči, že čo tu idú robiť a tak podobne. Prezradili mu že tento starý dom musia do utorka zbúrať. Ladislav neváhal a robotníkov okamžite pozval do krčmy kde ich do nemoty opil aby v piatok ani cez víkend už nepracovali. Zato však pracoval on sám. Vďaka známostiam zariadil do pondelkového rána zápis kaštieľa do ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok a kaštieľ už nebolo možné legálne zbúrať. Tento príbeh mi o 30 rokov neskôr vyrozprával sám pán architekt Ladislav z Galanty. Objekt kaštieľa teda zostal ako bol. Tmavošedý, takmer čierny strašidelný dom s vytlčenými oknami a vyvalenými dverami chátral do druhej polovice 80tych rokov.
Mal som susedu, v súčasnom období by mala byť v domove sociálnych služieb, volala sa pani Mária Hrubá. Jej otec bol kočiš a neskôr šofér grófa Radvanského. Veľa mi o tom období rozprávala, keď za detstva bývala ešte v kaštieli.
Děkujeme mladému sympatickému muži za výklad.Historie tak vzrušující a velmi velka škoda ,že památky jako tato chatrají.
Byl by to vlastně šperk teto krajiny.
V roku 1974 slúžil v radvanskom armádnom útvare istý mladý budúci architekt menom Ladislav z Galanty. Okolo Tihányovského kaľtieľa prechadzal pravidelne v čase voľna. Raz v piatok, keď sa okolo kaštieľa zhromaždili robotníci sa s nimi pustil do reči, že čo tu idú robiť a tak podobne. Prezradili mu že tento starý dom musia do utorka zbúrať. Ladislav neváhal a robotníkov okamžite pozval do krčmy kde ich do nemoty opil aby v piatok ani cez víkend už nepracovali. Zato však pracoval on sám. Vďaka známostiam zariadil do pondelkového rána zápis kaštieľa do ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok a kaštieľ už nebolo možné legálne zbúrať. Tento príbeh mi o 30 rokov neskôr vyrozprával sám pán architekt Ladislav z Galanty. Objekt kaštieľa teda zostal ako bol. Tmavošedý, takmer čierny strašidelný dom s vytlčenými oknami a vyvalenými dverami chátral do druhej polovice 80tych rokov.
.Tak to je bomba. Pan Ladislav si zaslouží státní vyznamenaní.
Tento Radvanskovský kaštieľ by sa mal opraviť čo tak skúsiť cez kpr-fenix kaštieľ je skutočne pekný a má históriu 🇸🇰
Trochu mi vadí tvrdé nespisovné vyjadrovanie historika. Súčasťou vysokoškolského vzdelania by malo byť aj ovládanie spisovného jazyka.
Mal som susedu, v súčasnom období by mala byť v domove sociálnych služieb, volala sa pani Mária Hrubá. Jej otec bol kočiš a neskôr šofér grófa Radvanského. Veľa mi o tom období rozprávala, keď za detstva bývala ešte v kaštieli.
Parada