Divadelná hi(STORY) - téma: Pavol Haspra

Krátke videá s divadelným historikom Karolom Mišovicom venované zaujímavým témam z histórie slovenského a nitrianskeho divadla.
Koncept a otázky: Jakub Rybárik
Odpovede: Mgr. art. Karol Mišovic, PhD., interný hodnotiteľ DAB v Nitre a vedecký pracovník Ústavu divadelnej a filmovej vedy CVU SAV.
Použité fotografie: archív DAB v Nitre, Klub priateľov starej Nitry, TASR
Kamera, zvuk, strih: Jozef Dóczy ml.
Divadlo Andreja Bagara v Nitre, 2020
Pavol Haspra
* 1929, Topoľčianky - † 2004, Bratislava
V roku 1955 absolvoval odbor réžia na VŠMU v Bratislave, ale už počas štúdia v roku 1954 nastúpil do Nitrianskeho krajového divadla, kde uviedol svoju prvú réžiu Má, čo hľadal. Pavol Haspra prišiel do nitrianskeho divadla v období stagnácie, kedy hneď v prvých rokoch fungovania, divadlo zápasilo s malou návštevnosťou a s neschopnosťou zaujať divákov svojim repertoárom. V Nitre pôsobil ako režisér a umelecký šéf v rokoch 1954 - 1962. Jeho príchodom sa súbor stabilizoval a za pár sezón už patril k najlepším scénam na Slovensku. Pavol Haspra sa stal vedúcou osobnosťou nitrianskeho divadla a spolu s prvou silnou generáciou hercov - Dušan Blaškovič, Vladislav Müller, Viera Strnisková, Eliška Müllerová, Anton Korenči, Sonja Korenčiová, Margita Žemlová, Andrej Rimko, Jozef Dóczy, Ján Kováčik, Oľga Rúfusová, Ján Kusenda a Jozef Baláž - počas nasledujúcich ôsmich rokov vytvorili divadlo, ktoré sa takmer okamžite presadilo v celoslovenskom kontexte. Pavol Haspra dokázal ako režisér vytvoriť výraznú javiskovú poetiku. Už jeho prvé réžie Radúz a Mahuliena (1955) a Hernani (1956) boli výrazné úspechy a písalo sa o nich ako o udalostiach sezóny. Lampiónová slávnosť (1958) bola ďalším úspechom režiséra, ale aj celého súboru. Vyznačovala sa štýlovou čistotou, schopnosťou vytvoriť výraznú atmosféru, intenzívnou spoluprácou režiséra s hercom na modelovaní postavy. Hasprove inscenácie Matuštíkovej Kristíny (1955), Hugovho Hernaniho (1956), Zeyerovej hry Radúz a Mahuliena (1955), Klabundovho Kriedového kruhu (1957), Kvapilovej poetickej rozprávky Princezná Púpavienka (1957), Nezvalovej Hriešnej svätice (1957), Pfeifferovej Lampiónovej slávnosti (1959) a Jesenského Demokratov (1959) už jasne preukázali režisérov talent i pracovitosť, ale naznačili už výrazne aj jeho poetiku a chápanie divadla. Ďalšie úspechy priniesli inscenácie: Obchodník s dažďom (1960), Z druhej strany pralesa (1960), Jarné prívaly (1961), Krvavá svadba (1961), Antigona a tí druhí (1962). Pavla Haspru viac zaujímali autori vyjadrujúci sa k svetu a človeku obrazne, metaforicky ako dramatici, ktorí uprednostňovali metódu priameho ataku. Po odchode z Nitry pôsobil ako režisér v činohre Slovenského národného divadla a tiež vo filme a v televízii. V Divadle Andreja Bagara v Nitre pripravil ešte v roku 2001 režijne komédiu Rodina Tótovcov. Jeho druhou manželkou bola slávna slovenská herečka Soňa Valentová a jeho dcérou je známa muzikálová herečka Katarína Hasprová.
Ak sa Vám naša tvorba páči, ďalšie inscenácie, vzdelávacie a kultúrne podujatia a videá môžete podporiť cez overený a transparentný online systém darcovstva:
www.ludialudom...
Ďakujeme!
Sledujte nás aj na:
Facebook: / divadloandrejabagara
Instagram: / divadloandrejabagara
WEB: divadlosrd.com/
WEB: www.dab.sk/
Budeme radi ak nás podporíte LAJKOM, alebo ODBEROM!