Mĺkvota

Hlavnou podstatou, cieľom mojej bakalárskej práce je pracovat s okolitými zvukmi, ktoré človek dokáže vnímať a počúvať len ak sa stíši, uzavrie do ticha svojho domu, ak obmedzí komunikáciu a príliš veľké ruchy, s ktorými sa bežne počas dňa stretáva. Všetko sú to zvuky, ktoré ľudské ucho dokáže zachytiť. Zvuky, ktoré sa vyznačujú nízkou frekvenciou hlasitosti ale dokonca aj zvuky, ktoré sú naopak výrazne avšak človek ich počas bežného dňa nevníma, tím sa práve v tichu dostáva priestor. Väčšina týchto zvukov sa zaraďuje do kategórie virtuálneho fenoménu, vedeckého výskumu, ktoré v ľuďoch vyvolávajú zvláštny, mrazivý pocit, a nesú známku relaxu, ASMR. V niektorých prípadoch sú to zvuky ktore su pre človeka iritujúce, avšak na druhej ich v kvantách vyhľadáva tak ako vyhľadáva aj samotné ticho.
Mojim podnetom, prečo práve tieto zvuky, sa stáva samota alebo skôr izolovanosť od bežného sveta, do akého si ticha, ktoré paradoxne prehlušujeme svojím bytím, izolovanosť ktorú som osobne vo veľkej miere aj ja vyhľadávala, a počas krízy korona vírusu sa tento pocit len viac umocnil.
Divák sa v diele dostáva do prostredia, miestnosti v tomto prípade inštalácie, sa jedná konkretne o moju vlastnú izbu, spolu s vecami, fragmentami, ktoré sú v nej a ktoré sú súčasťou aj samotných nahrávok. Avšak pre diváka je to stále do istej miery neznáme prostredie a príbeh, ktorý sa tu odohráva ako záznam všetkých malých zvukov činností človeka, ktorý tu zjavne býval, spojené do disharmonickej a symfonie, so neutíchajúcimi monotnnymi zvukmi elektrospotrebičov, či predmetov, ktoré sa bežne nachádzajú v domácnostiach, ktoré vypĺňajú celú miestnosť.