Základnou otázkou však je, kde tie roky boli oči skúsených manažérov automobiliek z celého sveta, že nevideli, čo sa v Číne deje a ako na to včas reagovať. Dnes ten čas už nemáme a zachraňovať niečo nemá zmysel.
Čiže, čo nás čaká? Čo môžeme urobiť, aby to malo dlhodobý úspech? Zabrániť expanzii áut vyrobených v Číne už nevieme. Svet je na Číne závislý a recipročné clá nikam nebudú viesť. Či budú clá alebo nie, Čína je jeden z najväčších trhov a pokiaľ dôjde k blokácii ich exportu, budú reagovať recipročne. Zároveň tie najschopnejšie čínske automobilky začínajú budovať svoje kapacity v Európe a po návode svojich Japonských a Kórejských náprotivkov budujú vlastnú produkčnú kapacitu , ktorá takýmito clami a daňovým zaťažením nebude ovplyvnená.
Môžeme predpokladať, že kultúra automobilky bude vyzerať v EÚ výrazne odlišne ako to, čo majú doma. Regulácie a pracovná sila v Európe je iná. Čiže ziskovosť výrobcov v EÚ bude výrazne nižšia. Na druhej strane aj Kórejci mali takýto kultúrny šok pred 20. rokmi a zvládli to a dnes vyrábajú veľmi efektívne aj v Európe. Dovážajú veľkú časť dielov z Ázie a skladajú autá v EÚ s pečiatkou „made in EU“. Som si istý, že všetky tieto cesty si Číňania naštudovali a budú sa snažiť vyhnúť chybám, ktoré tieto automobilky urobili.
Kde zostáva priestor pre EÚ automobilky? Čína je prvá, kde sa rozpútala vojna v automobilovom priemysle. Tých vojen však zúri naraz viacero a netreba na ne zabúdať - AliExpress/Themu vs Amazon, Automobily z Číny vs Svet, výrobcovia mobilov Apple a Samsung ovládajúci viac ako 50% trh vs prevažne čínski výrobcovia Xiaomi, Huawei atď. Je to o tom, či Čína vs Svet, kto vyhrá v ktorom segmente a kto prehrá, kde sú nádeje a kde už nemáme šance. Je to náročné.
Ako som už popísal v predchádzajúcich článkoch, priestoru neostáva veľa. Myslím, že jedno z riešení je konsolidácia sektorov a vytvorenie veľkých konglomerátov, ktoré dokážu tieto útoky odvrátiť. Bez politickej podpory to však nie je možné. Malé automobilky do 3 mil. automobilov nemajú šancu prežiť. Nemá zmysel zachraňovať to, čo je už stratené. Priemerné automobily s priemernými technológiami proste nebudeme vedieť ďalej vyrábať. Lebo sme príliš drahí, regulovaní a hlavne pomalí. Tieto fakty si treba uvedomiť v porovnaní s krajinou, kde sa robí 6-7dní v týždni, 10-12 hodín denne.
Ako uvedené udalosti majú a budú mať vplyv na trh v EÚ a na Slovensku, čo môžeme očakávať:
V Európskom automobilovom priemysle je zamestnaných viac ako 14 mil. ľudí, čo tvorí 6,1% pracovnej sily EÚ27. Mimo vývoja pohonnej sústavy, kde sa tradične ICE motory postupne menia na BEV, neočakávame prevratné zmeny. Cesty sú čím ďalej viac plnšie a to, že riešime ekológiu je fajn, ale problémom je masová preprava, ktorá nemá pri individuálnych cestách alternatívu. nakupovať lacnejšie čínske vozidlá, ktoré napriek clám budú importéri z Číny dovážať. Tento podiel sa vyšplhá až na 20% EU27 trhu. Najviac budú trpieť japonské a kórejské automobilky, ktorých produkty zákazníci budú porovnávať s čínskymi náprotivkami. Pokles ich predaja bude na úrovni 15-25%. Čiastočne prídu o časť produkcie aj EÚ výrobcovia, kde odhadujem pokles predaja o 10-20%. Čínski výrobcovia sa budú snažiť dampovať ceny v EÚ, na čo výrobcovia z EÚ budú musieť reagovať, inak budú strácať väčšie podiely ako píšem v predchádzajúcej vete.
Čiže ziskovosť EÚ výrobcov bude klesať. Šancou bude prenos výroby z tradičných výrobných kapacít v Nemecku do regiónov s nižšiu cenou práce a menšou mierou vyjednávania ceny práce na strane odborov.
Takýmito krajinami v rámci regiónu EÚ sú Španielsko, Portugalsko, Rumunsko, Maďarsko.
Vojna na Ukrajine má už v dohľadnom čase tak isto mierové riešenie, čo znamená, že na úrovni rokov 2026/27 bude možné očakávať, že časť výroby sa presunie aj týmto smerom, kde je vysoká miera nezamestnanosti a schopnosť dosiahnuť nízke mzdové náklady výrobcov na výrobu automobilov. Tesla, najziskovejší výrobca EV bude v globálnej konkurencii trpieť a o svoju dominanciu prichádzať. Napriek tomu bude stále vysoko ziskový, avšak s výrazným poklesom z dôvodu obchodných vojen a zliav hlavne čínskych výrobcov. Európske automobilky, vidiace úspech Tesly, ktorá v zásade minimálne inovuje svoje produkty a dlhodobo používa jeden modelu, budú smerovať k tomuto istému scenáru, kde nové modely budú len malými faceliftami a zameranie zmien bude hlavne na technologickú časť mobility.
Konsolidácia trhu a tlak čínskych automobiliek vytvorí tlak na rýchlosť a technologický rozvoj. Čím skôr výrobcovia v Európe pochopia, že oni sami sebe nie sú konkurenciou, ale spriaznenými spoločnými platformami, ušetria obrovské náklady pri vývoji tak, aby tento čínsky atak dokázali ustáť. Ten, kto to nepochopí, čoskoro ako značka a identita európskeho priemyslu nebude existovať. Konkurencia lacnej automatizovanej výroby vs tradičný európsky priemysel sa dostáva do finálnej fázy transformácie.